Myslim, ze kazdy clovek si v urcity okamih povie tuto vetu. Kazdy jeden hlada sameho seba. Kto v skutocnosti je. Ale co ak je to hladanie prilis dlhe? Mam vazne obavy, ze sa to nikdy nedozviem. Chcem vediet, co mam rada a co nie. Ked sa mi nieco nepaci, tak sa pretvarujem, aby som neurazila alebo aby som nevycnievala z radu. Ale ja si to ani neuvedomim, ze to robim. Az s odstupom dost dlheho casu. Narobim tak kopec hluposti, ktore uz nezmenim. Vobec sa v sebe nevyznam. Chcem vediet cim som, kto som a preco som. Ale neviem najst tu cestu. Chcela by som sa o tom porozpravat, mozno aj toto je jedna mala cesticka sebapoznania.
