padam padam na dno...

chenel, neviem , čo bude po 90 dňovke..v každom prípade viem, že budem musieť zachovať nejaké pravidlá, nejaký režim svojho stravovania, lebo keď sa naň vybodnem, bude zase t, kde som bola minulý rok...a budem sa cítiť tak ako vtedy..opuchnutá, unavená, príšerná..no proste des..

..a vieš čo mi ešte dodáva silu bojovať s tým všetkým? prečítala som si skoro všetko o PPP na týchto stránkach..vlastne tak som sa tu aj dopracovala..a teraz čítam hocičo, na čo narazím..nemusíš reagovať, stačí, keď čítaš..tie príbehy a osudy sú hodne podobné a možno ti postupne budú dodávať silu, aby si to prekonala, aby si si povedala-ja takto nechcem skončiť, nechcem absolvovať to, čo musia tieto baby, radšej to dokážem sama..skús..

hm,ja mam skor opacny problem,ja by som potrebovala trosku pribrat:(a ked skoncis s tou 90dnovkou tak potom nepriberies naspat?

..tema, aj mne býva zle zo samej seba, ale nič nám iné nezostáva, len to nejako prekonať a ísť ďalej..a pokúšať sa byť lepšími a vykašlať sa na tú hnusnú závislosť...skôr, lež ťa zožerie úplne...ako si prišla na to, že ťa nikto neľúbi? hmmm?

rozhodla som sa zajtra ešte zostatť doma..lekár mi napísal nejaké silné antin´biotiká, pomaly ako pre koňa..točí sa mi z nich hlava a som z nich príšerne unavená, takže celý deň sa povaľujem v posteli a nie som schopná sa normálne prebrať..keďže nemám nič až také dôležité, na zajtra ostanem v posteli, dojem poslednú dávku a budem pokračovať v mojej 90dňovke, lebo aj tú som kvôli liekom trochu porušila, musela som sa viac najesť, keďže mi bolo z nich dosť zle..

ano tak to si vystihla ja som si uz velakrat myslela ze som sa z toho dostala a vzdy vzdy sa to vrati spat len kto to zazil dokaze pochopit tu bezmocnost mozno si zajtra ked rano vstanem poviem ze idem dalej ale na ako dlho ma to vobec zmysel?????? najradsej by som nebola vobec ako zit takto

no chora si,nic prijemne..tak skore uzdraveneie...juj tak dcera na vylete bola,pekne pekne..ja ked si spominam na moju 15ku krasne casy,akurat som zacala chodit na disky:)))krasne casy...v 17tich ma to preslo a teraz zase chytilo:))ale asi preto,ze som sa rozisla s priatelom a potrebujem sa vyblaznit...a ty zajtra ides do prace?ci si doma

..tema, tak skús povedať mne, čo ti je...urobme si tu také sedenie...ja teda neviem, ako na to, ale spolu to možno zvládneme lepšie...myslíš, že by si mala dosť síl dostať sa z toho sama a nejako začať bojovať bez psychológov, psychiatrov a čo ja viem akého zdravotného personálu?

..no ja mám niečo za sebou, na odbornú pomoc som sa nikdy nezmohla, verím však, že z tohto začarovaného kruhu vystúpiš len vtedy, keď budeš chcieť ty..a budeš musieť chcieť veľmi a vyhrabať v sebe úplne každý kúsok sily, odvahy a čo ja viem čo ešte, lebo toto všetko -teda PPP je sakra zaondiaty kruh...a aj keď z neho vystúpiš,ťažko povedať, či si vyliečená, alebo len abstinujúca ..

raz som navstivila psychologa nedokazal zo mna ani dostat co mi je :( je tazke najst niekoho so zaujmom pomoct komu sa da verit ale nechcem uz na to byt sama