Keď som si už myslela že som s toho vonku zase sa to vratilo

Presne pred 12 rokmi som trpela velkou nadvahou,bol to ten osudny rok co sa prelina zakladna skola so strednou.
Nadopovana liekmi na astmu a hormonalnymi kvapkami mi vaha coraz viac stupala.Moja vaha po dokoncení zakladnej skoly bola skoro 90 kil..zronena a ponizovana spoluziakmi som zacala drasticku dietu...ved mala som len 2 mesiace spravit zo seba ineho cloveka...hladovka,cvicenie,stres ci to vide sa na mne podpisali...nastupila som na strednu uz ako 58 kilove dievca...ale mojej zmene to nestacilo..kedze moji rodicia si ma zacali vsimat bolo to tazke..stacilo si vydupat internat hoci som byvala kusok od skoly...nakoniec povolili..za 6 messiacov stravenych na intraku som videla jedalen mozno 2 krat ten kto bol na intraku vie ze sa museli zdvyhat a skladat stolicky,to bola moja robota...bola som chuda a stastna az kym neprisiel moj priatel..zdala som sa mu vychudnuta tak som zacala jest nasilu ale zacala ved laska hory prenasa...po 4 rokoch som otehotnela a prisiel ten cas kedy som si povedala ze mozem zjest vsetko...ano aj to tak bolo isla som rodit a moja vaha ma tak zobrala ze som chcela zomriet.to cislo bolo 3 miestne....a uz to doma zacalo.."pozri sa na seba ako to vyzeras kto by uz teba len chcel"moj maly mal 4 mesiace ked som prvy krat skoncila v nemocnici...diagnoza????anorexia...nepomahalo nic ta jedna veta zanechala vo mne taku bolest a strach zaroven ze som nedokazala jest...ta predstava ze prave ten kto ma mal tak milovat mi tak velmi ublizil ma zabijala..ale prisla zmena nastupila som do prace kde kazda moja kolegina bola ako modelka ....tak preco nie JA?nebudem vam uz pisat ako to pokracovalo viete si to asi domyslit moje sebavedomie na nule ,doma len urazky a nadavky...a tak som od priatela odisla...dnes s odstupom casu to vidim ze neviem sa donutit jest,kazda i sebamensia poznamka na moju vahu ma prinuti drzat hladovku..i ked mesiace stravene u psychologicky som si myslela ze pomohli ale nie nebudem sa klamat som Anorekticka...uz to viem a snazim sa s tym nieco spravit uz nie len koli mne ale aj mojmu syncekovi ktory ma potrebuje..nie je jednoduche vysvetlovat dietatu preco je maminke stale zle,je unavena a vracia ked ju napadol vlči hlad...Ale dnes viem jedno CHCEM SA VYLIECIT!!!i ked poznamky a narazky maju v mojej hlave este stale nadomnou moc.