ahojte..mam problemy so stravou už od mojich 15 rokoch..teraz mám 17..nebudem pisať ako to šetko začalo čo ako a prečo lebo je to zdlhave ja len že uz dalej nevladzem:((((nevladzem už takto dalej žit...mna to niči..uplne ma to niči...
bola som na liečeni v pezinku v lete na tri mesiace ked som sa vratila bolo šetko celkom ok,ale teraz ako by sa šetko rutilo späť..a ja sa nato len bezvladne prizeram a neviem čo robiť...
začinam zvracať...predvcerom som vyzvvracala obed,vcera ked sme boli posedieť s kamoškou tak som vyzvracala pizzu...neviem fakt...ono zvracanie nieje nonstop,čo som rada,ale bojim sa že toho vhupnem uplne od hlavy po päty..ale myslim že to ma na pričine mama..to,že ma kontroluje..pred nou sa už hanbim zvracat..tak radšej jem nizkotučne jedla..aby som nemala velke vyčitky a aby som nebola nervozna...ale ked som nahodou sama,mam priležitost,mam chut sa prejest,a zvracať...vždy si davam ciele,že napriklad,od zajtra bude hladovka..a nevydržim to..a jeeem jeem..tu si vezmem dva keksy..čokoladku..prejdem k chladničke..šunka...syr...potom cipsy...niekedy ma mama zastavi..ale ja takto žit nechcem..
vždy ked sa pozriem do zrkadla je mi zo seba strašne zle..mam chut si vtedy ubližiť..cele telo si dorezať..nech citim bolesť...utrpenie,,
viem že je to chore....
navstevujem aj odbornikov,pomahaju mi,ja sa snažim robiť všetko preto aby som sa z toho pekla dostala ale som bezradna!!! :((
tak,ja len toľko
Skonči to niekedy?
sašíííííííík
