nic ma nenahneva ani nepotesi

keby si mala depresiu tak by si o tom vedela bola by si velmi smutna. skor mi pripadas ako taky flegmatik.

dik, aj ty:) velmi mi pomohlo uz len to, ze existuje este niekto taky ako ja:) a ked ti to raz prejde, napis sem:D inak ak za odbornika povazujes psychologa, tak neviem ci pojdem. Bola som za jednou, ktora sa ku mne chovala akoby som mala 5 rokov a pripadala mi dost hlupa. Asi to bola smola. Mozno su aj lepsi. Aj ked moja mama ma posiela rovno k psychiatrovi:D na druhej strane mi vela ludi zavidi(povedali mi to) ze s nicim nemam problem.

No asi to bude nejaka forma depresie aspon si myslim a preto uvazujem a ty by si mala tiez zajst za odbornikom. Za pokus nic nedas ak to nebude pomahat mozes kedykolvek skoncit. Zober to tak horsie to uz nebude :) drz sa

marvx: aj mne sa zda, ze to nejak takto zacalo. Bola som dost smutna z toho, ze ma mama neznasa kvoli tomu, ze nie som ako ona. Stale mi nadavala a vsetko co som urobila bolo zle. Uplne od malicka. Najskor som z toho bola uplne nestastna a chcela som si to s nou vybavit a zmierit sa s nou. Lenze sme dve uplne odlisne osoby s uplne inymi nazormi a vobec s pohladom na zivot. A zrazu som nemala nikoho, len kamaratov a ti mi aj tak nerozumeli. A vtedy mi po nejakom case, co som bola dost nestastna mi zacalo byt vsetko jedno. Ja si tiez myslim, ze keby som zmenila prostredie zmenilo by sa aj toto. Aspon trochu. Nemoze to byt nejaka forma depresie? Lebo depresia sa vraj len tak vyliecit neda. A ja som si ista ze som mala ako decko poriadnu. No a raz to len tak prestalo a citim sa takto. Uz veelmi dlho . Tak uz vieme, co to spustilo:) Teraz prist na to ako to zastavit, alebo teda vratit spat.

No pocity ze nema zmysel zit nemam ani nahodou skor si nadavam za to ze mam ten zivot len jeden a mal by som si ho teda uzit ako sa da a nie sa zaoberat blbostami. A tak robim co chcem, kupujem si co chcem len ma to neroby stastnym (mozno to neni spravna cesta). Mne to zacalo asi po 3r po rozchode s priatelkou nevedel som sa s toho dostat a zrazu utalo a dostal som sa ako keby do ineho sveta. A tak cakam ze zasa nejaka zmena ma prepne inam alebo spat. CLovek podla mna prechadza obdbiamy a vyvojom, rastie a veci ktore ho ovplivnuju ho obohacuju. Ja som momentalne vonku pracujem tu a strasne sa tesim domov a dufam ze to bude ta zmena ale uprimne moc sa bojim ze si to len nahovaram ale v kazdom pripade je to aspon vec na ktoru sa tesim. Neviem ako ti poradit pretoze neviem si rady ani zo sebou ale ak to pojde takto dalej asi zajdem za psychologom, mozno je to len nejaky blok ktoreho sa bojim a tak som kde som. Nestalo sa ti nic pre tym ako ti to zacalo co by to mohlo ovplivnit, spustit?

a este mi to pripada hrozne sebecke. Ja viem ze by som sa mala tesit z toho co mam, ale neviem to. Ja som nebola pesimista, ale asi som to uz vzdala. Je mi jedno ci zijem, alebo nie. Aj ked nechapem ludi co sa chcu zabit. Samovrazda je to najlahsie co mozem urobit. Ale ja to tak nechcem. V buducnosti by som chcela robit niekde v detskom domove aby som sa necitila zbytocna. Penazi vela nepotrebujem, staci ak si zarobim na jedlo a vodu, pretoze ostatne veci nechcem. Neviem co by som s nimi robila. Ani na vianoce si nikdy nic nevypytam, pretoze nic nepotrebujem. Zvlastne je, ze ta "druha osoba" vo mne mi stale hovori, ze som sibnuta a ja si to aj uvedomujem. Preto sa kontrolujem a na ostatnych ludi posobim ako normalny clovek.Mozno s prehnane nizkym sebavedomim. To nedokazem zakryt. Dufam, ze to raz prejde.

marvx: presne nad tym som rozmyslala:D ze som stale na jednej priamke. Kazdy hovori, ze v zivote si raz hore, raz dole. Ale aspon to je zaujimave. Ja nic take nepoznam. Ty nato nemas dovod? Jednoducho sa ti to stalo len tak zrazu? Lebo ja by som mohla byt stastny clovek, len neviem ako sa z niecoho tesit. Je mi luto, ze sa nemozem vymenit s niekym kto zije v zlych podmienkach. Pretoze jeho to trapi a mne by to bolo jedno tak ako vsetko ostatne. Je zvlastny pocit vediet, ze je niekto kto ma take iste pocity. Si prvy.

Brdo ako keby som o sebe cital, ja mam rovnake pocity uz asi dva roky proste jeden den utalo a koniec vsetko ma prestalo zaujimat, trapit, zarmucovat a tesit co je to najhorsie!! Spociatku som si to nejako neuvedomoval a skor my to prislo fajn hlavne som si prestal robit tazku hlavu z veci co bolo fajn ale prestal som pocitovat rovnako aj radost. Mal som zaujmi na ktore sa pozeram uz len vo vytrine pretoze ma prestali totalne naplnat, zlenivel som len praca a internet. Dufal som ze priatelka to spravy ze potrebujem daku zmenu a ked konecne prisla skor ma este viacej vytaca ako roby stastnou a pritom je tak uzasna a krasne sa o mna stara a venuje sa. Mam dojem ako keby kazdy krok, city, pocity vsetko bolo kontrolovane necim dalsim v mojej hlave ako si aj ty napisala ze mas dve osoby v sebe. Proste len miknem plecom "sak co stane sa" na veci ktore by ma totalne rozhadzali pred tym. Ak si doprajem novu vec po ktorej som tolko tuzil proste ju kupim a kolko x len ztazka otvorim pozrem a skonci dakde na policke s dojmom ze to mam ale nepotesi ako by som cakal. Ako keby moje city a pocity bolo totalne kontrolovane!!!!! Ani moc hore a ani moc dole stred je OK co je nanic ja sa chcem tesit a chcem plakat neviem kde je problem . . . .

tragedy: tak u jednej som bola, ktora sa ma spytala, ze ako by som poradila kamaratke s rovnakym problemom. Mne sa to zda ako neuveritelne hlupa otazka. Opat som sama kto sa nato takto pozera ale je to tak. Ako to je to iste ako keby sa spytala ako by som ho riesila sama. Asi chcela dosiahnut to, ze sa odosobnim od toho problemu. Ja neviem, ale mala som pri nej pocit, ze mam 5 rokov. Take otazky co som si sama polozila milion krat a samozrejme sme k nicomu neprisli aj ked som k nej sla vynimocne optimisticky naladena...

ja som mala taky pocit pri mojej mame. nezijem s nou a jej nezaujem a spravanie ma nedokazalo vobec nahnevat, nevedela som preco...bola mi asi lahostajna...
ale myslim si ze ked mas taketo problemy a nedokazes sa s nimi vyrovnat, vyhladaj psychologa. moze ti pomoct, naozaj. nie je to hanba, tiez som uz pri nom bola, lebo som si nevedela rady s urcitymi vecami, ktore mi znacne komplikovali zivot...
za pokus to stoji, nie?:)