HADKY S PUBERTIAKOM

hm a ja tu dám pohľad dieťaťa... :D keď som bola menšia,takisto som mame všetko povedala a nevadilo mi,že sa vypytuje..ale prišlo obdobie,tiež som mohla mať asi tak 14,keď mi to začalo liezť na nervy..to ide o to,že tvoj syn začína pomaličky dospievať a chce mať pocit apoň nejakej malej samostatnosti..nechce sa spovedať zo všetkého,kde bo,čo robil a tak..musíš sa s tým zmieriť a trošku ho chápať..nebude stále malým dieťaťom..a pokiaĺ nezačne robiť nejaké veľké hlúposti,mala by si ho nechať.keď sa bude chceiť porozprávať,príde sám.. a zbytočne sa nevypytovať keď nechce.. :)) nechať mu právo na súkromie trošku..a nekontrolovať príliš,hoci stále platí staré známe...dôveruj,ale overuj :))

Ahoj beruska, tak konkretne indigove dieta som v tej chvili ako som to pisala na mysli nemala, a ak mam pravdu povedat aj ma dost prekvapuje, ze o takom niecom vies, pretoze to vie malo ludi, respektive si to nepripusta....., a ak je indigove tak mas co robit dvojnasobne....., ale myslim ze sa to da zvladnut, poznam matku ktora zvladla dve take deti aa okrem nich dalsie dve...a mas pravdu je sio tebou ista, ale ja mam pocit ze si rezignovala. skus si k nej vybudovat cestu, precitaj si nejake knizky a urcite prides na to ako postupovat... a zacni ju aj chvalit, tu v prispevku si hned v prvom len na nu " kydala" a dobre si nic nespomenula, ak to je tak aj u vas doma, tak sa necudujem ze je zatrpknuta voci tebe...., aj ked nemusi to tak byt, je to len moj nazor

A ak si mala na mysli "indigové deti", tak ona je asi ako vyšitá, lebo podľa mena aj dátumu narodenia má číslo 6, čiže v jej prípade 2x.

Áno,táto situácia trvá už skoro 3 roky,teraz je to najkritickejšie,moje reakcie sú len reakciou na jej správanie,mám pocit zlyhania,možno som urobila chybu,že vždy som sa ju snažila chrániť a neprenechala som jej zodpovednosť,teraz to robím,ale ona nič nerieši,asi aj ja potrebujem odbornú pomoc,alebo byť vedená,ako s týmto problémom pohnúť.Aj v oblasti kde je výborná,si vymedzuje svoje hranice komunikácie,môj názor pre ňu nie je zaujímavý,dokonca ma odmieta,že tomu nerozumiem,myslím,že ma potrebuje,lebo niekedy má slabé chvíľky,kedy aj ona ľutuje,že sa tak správa,ale všetko je to len do najbližšej hádky,tým že má len mňa je si mnou istá a z toho to asi pramení..

beruska, mozno ze je problem prave v tom ze je nadpriemerne inteligentna...., neviem ci vies ale k tymto detom treba uz od malicka pristupovat inak ako k "priemerne" inteligentnym...., vyzaduju si specialnu starostlivost, a vravis ze v niektorych oblastiach je vyborna tak buduj na tych oblastiach, skus sa stat jej kamoskou ale aj to s mierou, mam pocit ze autoritu si u nej uz aj tak stratila...zalezi aj od teba, ako sa snou dokazes porozpravat, od tvojho pristupu, je tazke napravat nieco co sa pravdepodobne pokazilo uz strasne davno..., a skus si najst inu doktorku ked tejto nedoverujes, podla mojho nazoru by si k nej zbytocne isla ak ti nesadla...

Min. školský rok chodila ku školskému psychológovi kvôli tomu, že som chcela zistiť, prečo sa tak zle učí,výsledok bol že je nadpriemerne inteligentná,má jednoznačne predpoklady skončiť túto školu a aj VŠ,je však málo zodpovedná a všetko je v prístupe k tomu. Cez prázdniny sme boli 1x u psychiatričky,ktorá mi bola doporučená,ale som z toho sklamaná, je pravda, že som hneď všetko nerozbalila,ale ani som nedostala priestor,otázky smerovali k dcére a záver bol taký,že si má vypracovať nejaký systém povinností na každý deň,aby sa vytvoril návyk.Nakoniec bola pochvala,lebo dcéra má isté aktivity,kde je výboraná a má úspechy.Ja som mala predstavu,že p. doktorka sa najprv porozpráva so mnou a potom bude konfrontovať vyjadrenie dcéry,takže neviem či jej mám zavolať a dohodndúť si stretnutie a rozhovor bez dcéry,pretože som stratila trochu dôveru..

V skratke povedane..Snaz sa s tvojim synom rozpravat ako s rovnocennym.."pubertaci" neznasaju rozhovor v style vysluchu
-"kde si bol?"
-"co si robil?"
-"preco tak dlho?"
.. ;)

Pozri sa, pubertalne obdobie je take, kedy si vyzvedanim a kritizovanim svojho potomka len rozostves..Ja sam viem, ake som to mal v mojom veku dozrievania..Mama vzdy vyzvedala, vo všetkom, com sa len dalo..Bolo to vyzvedanie takym stylom, ako keby ma chcela ochranit..Tym som jej zatajoval aj veci, ktore by som zatajovat nemusel a mala o mne cely cas skreslenu predstavu..Oco si so mnou vytvoril otvoreny vztah...Mohol som mu povedat aj take veci, kolko som toho na party vypil, ake mam pocity, atď..Pretoze si so mnou vytvoril otvoreny vztah a nesnazil sa ma chranit, kontrolovat, ako maleho..Preto som mal istotu, ze sa mu mozem zdoverit s hocicim, a tak som mu vravel vsetky veci sám..
Preto si skús so svojim potomkom vytvorit uprimny, otvoreny vztah..Nekritizuj ho za malickosti, skus sa s nim stale otvorene porozpravať, aby k tebe citil urcitu doveru..O tom to je..

Ahojte, podla mna by ste mali najprv vy ako matky skocit za odbornikom a poradit sa s nim, co dalej s vasimi detmi, ak ich tam nedostanete, co si neviem predstavit ako by sa podarilo, kedze vas absolutne nerespektuju....ale mali by ste to zacat riesit skor ako bude neskoro hlavne beruska, lebo to co robi tvoja dcera uz nie je normalne....

Aj ja mám podobný problém s dcérou, bude mať 17,nič mi nechce povedať, veĺa vecí si necháva pre seba,viazne medzi nami komunikácia a vypäté situácie sú o emóciách na obidvoch stranách, lietajú aj urážky a osočovanie,má neskutočný neporiadok vo svojej izbe, haldy špinavých vecí nahádzaných v skrini,na posteli,na zemi,neperie,neupratuje,nevysáva, všade kopa prachu a špiny,papiere, obaly zo sladkostí sa váľajú po policiach a v šuflíkoch,nepočúva,robí si po svojom vo všetkom,nerešpektuje ani moje súkromie,berie mi osobné veci,kradne peniaze,klame,podvádza na každom kroku,zle sa učí,pritom jej vyšlo v testoch,že je napriemerne inteligentná,som tiež na ňu sama,lebo je polosirota,som v koncoch,mám zdravotné problémy so srdcom zo stresu,nepomáha nič ani po dobrom,ani po zlom,ja si myslím,že potrebuje odbornú pomoc,no odmieta všetko,neviem ako ďalej..