podme do toho spolu - kvoli nam a ludom okolo nas

saranca1, som rada, ze si napisala, a kludne si vylej dusu, hlavne, ze nam to pomaha. ked som mala 20, tiez som trpela bulimiou. bola som schopna zrat a vracat aj 5-krat denne, potom prisli pocity viny a strasny pocit zo zlyhania, ze v zivote nic nedokazem.

tiez som hypochonder. myslim, ze to je druha tvar anorexie a bulimie. u lekara som kazdu chvilu, s tym, ze mi nieco je. je to vlastne tiez forma obsendantno-kompulzivnej poruchy.

myslim si, ze tvoja rodina o tom vie. trosku mi to pride ako syndrom podvadzanej zeny, je ticho a robi sa, ze je vsetko ok, len nech nenajde dokazy, ze je nieco zle. nechcu si to priznat, ze aj ich dcera je chora.

ja sa uz tiez nemam na koho obratit. ani sa necuduejm ludom okolo mna, prezivanu to so mnou uz niekolko rokov, su unaveni ako ja.

tiez citim, ze na boj mam malo sil. no v ine dni si vravim, ze vzdy musim vstat a skusit to znovu. robim to tak tiez uz par rokov, nad vodou ma drzi nadej, ze sa mi to raz podari.

nevracaj, prosim. mne to strasne znicilo zuby aj zaludok a creva. nebud hlupa ako ja.

nie vzdy plati, ze clovek sa najlepsie uci zo svojich chyb. mudry sa nauci aj z cudzich. nebud sprosta, jak ako som ja.

Ahoj Leylla. Tak isto musim povedat, ze si napisala velmi pekny prispevok. :) Ja momentalne tiez tym prechazdam, trpim tym uz tiez od mojich 14. Ja vlastne ani neviem, cim trpim. Uz 6 rokov sa nenavidim, stale sa vnimam velka a raz som hore a raz dole. Momentalne som v tej faze kedy vidim iba jeden ciel, a to je byt chuda. Ale uz ma nebavit kazdy den ratat kalorie toho co som zjedla, uz nevladzem byt nestastna, ale na druhej strane este nie som priprabvena bojovat, lebo nie som spokojna so sebou. Teraz mam fazu anorexio bulimie. A najhorise na tom je, ze ja som velky hipochonder,takze ked si nieco precitam ake mozu byt nasledky, tak mi az zle pride. Comu ale neviem pochopit je, ze moja rodina nic nevidi. Oni ani len netusia. Aj ked som bola 2 krat tak vychrtla, ze mi mohli rebra zratat, nikdy sa o tom ani nezmienili. A to je moja mamina doktor. Na jednej strane som rada, ze nic netusia, ale na druhej strane, ked bude najhorsie a budem potrebovagt pomoc, nemozem sa na nich spolahnut. Prepaacte mi za moje vylevy. ja toho mam tolko co povedat. Nikto okrem mojej naj kamosky o tom nevie, a uz to nevladzem drzat v sebe.potrebujem sa rospravat s niekym kto si tymto vsetkym uz presiel alebo prechadza, aby som vedela, ze nie som na to sama :) tak sa zatial majte.

ShaulaThalit, velmi ti drzim palce, a zelam ti, aby si sa z toho dostala. ja som sa liecila ambulantne, velmi som sa branila ist lezat do nemocnice. teraz si ale myslim, ze keby som sa tam isla liecit, mohla som byt z toho davno von. jedna psychiatricka mi raz povedala, ze mam anorexiu stale, len ma niekolko podob, a ja asi prechadzam mnozstvom z nich.

Ja takisto. A 7.1. nastupujem na liecenie. Leylla, najhorsie na tom je, ze vieme o tom, ako trpime, ale nedokazeme si pomoct...

Ahoj leylla,

veľmi pekne si to napísala. Teraz nemám času na dlhší príspevok, ale určite sa ešte ozvem - páči sa mi tvoj postoj k veci a ide z teba veľký optimizmus a chuť do života. Zatiaľ všetko dobré, dúfam že budeš mať veľa príspevkov do témy:)))