Strasne ticha

a preco by mal byt tichy clovek menejcennym? berte to skor ako prednost, my skor pocuvame a to vedia ludia ocenit. co mame z tych ukecanych ktori by len rozpravali a rozpravali, hlavne aby ich bolo pocut ale nedokazu vypocut ostatnych. naco hovorit milion zbytocnych slov, my hovorime malo ale k veci a zmysluplne

heh ja mam presne taky isty problem:( pocula som uz vela rad ale nejako to nejde proste som ticha a nedokazem sa tiez zapojit. prinajmensom sa bojim ze sa strapnim. to ze dvaja introverti sa nudia to absilutne nieje pravda. praveze si sadnu a necitia sa prd druhym menejcenni. ja aj moj priatel sme introverti a je to clovek s ktorym si rozumiem najviac na svete.v zivote sme sa nenudili spolu. skor ked je introvert a extrovert je to horsie lebo extrovert furt keca je otvoreni a potom sa introvert citi trapne a menejcenne. aspon ja :( tak ale asi je prvorade pracovat na sebavedomi. ach:(

Podla mna byt tichym neznamena automaticky byt nudnym a spolocensky neziaducim.Casto sa mi vsak stava,mozno aj inym,ze ak je clovek tichy,pytaju sa ho,preco je taky smutny.A to ludom prekaza,pretoze neradi pri sebe vidia smutnych a navonok utrapenych ludi.A tiez,tichy clovek je vybornym spolocnikom pre tych,ktori radi rozpravaju a mozu sa mu tak vyrozpravat,no ked sa stretnu dvaja tichi,hrozi,ze sa zacnu nudit alebo prinajmensom sa budu trapne citit,lebo si nebudu mat co povedat a sediet s niekym pri stole,ale nehovorit,je dost trapna situacia.Ale mozno sa mylim,neviem,hovorim len z vlastnych skusenosti.Prial by som si,aby vsetci introverti nasli viac odvahy sa presadit a nasli si viac ludi okolo seba,ktori ich budu tolerovat ako rovnocennych partnerov pre spolocensku konverzaciu a zabavu.

Bruneta, je jasné, že to hneď nemusí znamenať nízke sebavedomie. ja som introvertná, ale niekedy vyzerám ako totálny extrovert - to som asi so správnymi ľuďmi, keď sa dokážem odviazať, uvoľniť.
Inak mi je zo seba zle, neznášam sa, keby som mohla tak sa dokážem urážať pred všetkými aj nonstop, aká som nemožná, otrasná... už sa mi o tom aj sníva a ráno sa zobudím spotená.
A to že čítam. Ano, čítam, aby som mohla každému povedať aká som múdra, ale to je len chvíľkové, keď mi niekto povie, že som chodiaca encyklopédia. V škole som prierná... nič ma nebaví. Je mi všetko jedno.

Ja spm presne taky isty :(..a strasne ma to stve,casto si poviem kasli uz na to aj tak to nezmenis,ale stale to na mna pride ze som o nieco menej ako ostatni,niekto vie byt taky ukecany keby som povedal aspon tretinu z toho co oni tak som stastny...proste chcel by som nieco povedat alemalokedy ma nieco poriadne alebo vtipne napadne...

To, ze je niekto introvert, neznamena, ze ma nizke sebavedomie - ak by si to nahodou niekto myslel. Introvert je jednoducho typ cloveka, ktory nepotrebuje velku skupinu a jej pozornost na to, aby bol spokojny (zjednodusene povedane). To neznamena, ze nie je dost dobry, neveri si alebo ze je menej zaujimavy.
ShaulaThalit: Ked budes pokracovat v citani, tak sa uz nebudes musiet hrat na mudru, lebo ty nou uz budes :) . Z knih sa da vela naucit, ale na vsetko v zivote nestacia, to je fakt, nie co treba zazit a skusit, i ked to nebude vzdy jednoduche.

Ja som tiež strašný introvert, ale už je to dobré. Začala som čítať knihy a v rozhovoroch sa hrám na múdru a tak potláčam núzke sebavedomie...

Ahoj, aj ja som byvala ticha, nemala som na zakladnej skoro ziadne kamaratky. Potom som presla na strednu a zmena kolektivu mi dodala sebavedomie. Nikto ma nepoznal, tak som si povedala, ze urobim dobry dojem a zapadnem. Je pravda, ze nie som extrovert, ale nasla som si okruh spoluziacok, s ktorymi som si rozumela. A teraz som na vyske, stale patrim medzi tie tichsie, nerada rozpravam vo velkej skupine, ale zase medzi babami v nasom kruzku nemam problem nieco povedat. Uz som si na to zvykla, som tak spokojna, ved nemusi kazdy vystupovat sebavedomo. Ja viem, v com som dobra, co mi ide a tym sa pochvalim a z toho, ze neviem rychlo nadvazovat kontakty s novymi ludmi uz komplexy nemam.

Aky si rocnik? Ono sa to vekom zlepsi, len musis zistit, v com si dobra (zvysi ti to sebavedomie) a tym sa prezentovat.
Ak je napr. rec o vytvarnom umeni a hudbe, ja sa absolutne neviem zapojit, tak temu odvediem nejakou poznamkou nenapadne na literaturu, lebo rada citam. A odtial sa da prejst k filmu, co je tema pre sirsi okruh ludi, rozbehne sa diskusia a mozem sa obcas zapojit kratkymi poznamkami. A ludia zacnu mat pocit, ze som zhovorciva a potom tomu aj sama uverim :)
To chce cvik...

A pokial ide o chlapcov, to by bolo na samostatny prispevok:) Aj tu plati, ze vsetko ma svoj cas. Ja som si na toho mojho tiez pockala a zaujala som ho aj niecim inym, ako nenutenou a dokonale vtipnou konverzaciou.
Vsetko zalezi od toho, kolko mas rokov, ja verim, ze mas este dost casu na to, aby si objavila skryte sebavedomie.