Sme spolu 22 mesiacov, poznáme navzajom svoje rodiny, prežili sme spolu veľa krásneho, a stále sme verili tomu, že tu budeme jeden po boku druhého navždy.
Ale veci sa majú ináč :(
Okrem iného sme sa vzdiali jeden druhému tým, že sme v iných mestách, na iných školách. Ale čo ma viac trápi, že sme sa vzdialili jeden druhému aj citovo. Ja si možem položiť ruku na srdce a povedať, že som sa až do poslednej chvíle snažil, aby to klapalo, ale už to ďalej nejde. Ja nemám záujem o obyčajné chodenie s ňou, stále som chcel viac. No ona sa mi už ani neozýva, neviem, ako sa má, nikdy nezavolá, a takmer vôbec mi nepíše. Neviem, či je problém v peniazoch, ale pokiaľ má na to, aby chodila často vonku s kamarátmi a kamarátkami, tak by mohla niečo obetovať aj na svojho priaťeľa.
Ja som sa jej snažil aj viac volať, aby som ju počul, aby sme sa rozprávali, aby sme vedeli, ako sa máme, čo nás trápi a teší; je to asi 2 týždne, čo som bol viac pasívny, aby som zistil, ako bude reagovať ona.
(k nášmu 22-mesačnému "vyročiu" mi poslala, asi keď bola na nejakej disko (podľa času) sms s textom: "22"
Toto som si zasluzil po 22 mesiacoch? :(
Viem, že problém je aj v tom, že sa vidíme asi 3 dni v mesiaci, no minule som bol doma na 10 dní a boli sme spolu asi 3 - 4 -krat, aj preto, že šla na chatu s kamarátmi. V ostatnom čase s nimi trávi veľa času, ani ich nepoznám, lebo ma s nimi nezoznámila. Som žiarlivý, no ona ma obviňuje z toho, že jej neverím, že neverím nášmu vzťahu...
Vlastne ju chcem opustiť preto, že ju ľúbim. Viem, znie to šialene, ale stále k nej cítim lásku, no vidím, že náš vzťah už nie je to, čo býval, a radšej to ukončím teraz, ako mám čakať, že sa časom jeden druhému vzdialime natoľko, že už sa ani nebudeme poznať.
Najprv som jej to chcel poslať mms, ale asi by to nebolo správne. Keď ja sa bojím toho, že pokiaľ budeme spolu, ukecá ma rečami a slzami, že sa zmení, že to ešte môžeme zachrániť...
Ale nie som zbabelec, chcem v tom mať jasno, preto počkám, poviem jej, ako to vidím a poviem PREPÁČ...
čo si o tom myslíte???
:(
