Veľká túžba po deťoch, ešte väšší strach z otehotnenia...

ahojte...mám 19 rokov a chodím na VŠ...cítim, že musím s pravdou von a prosím o radu, nie o pochopenie...od malička milujem deti, možno aj preto, že som jedináčik...mám praiteľa 5 rokov, no čo čert nechcel v 15 som s ním otehotnela...pamätám ako som vyšla z ultrazvuku a cez celú chodbu s úsmevom na tváry a celá šťastná mu to bežala povedať...na to malé sme sa neskutočne tešili, najväčši problém bol to povedať rodičom...keďže mal 19 jeho rodičia to pochopili a povedali, že nám pomôžu...ale moja mamka mi povedala, že si to musím nechať vziať...striktne som odmietla, ale porozprávala mi niečo...to, že som mala sestru, ktorá sa narodila s mnohopočetnými vývojovými vadami a po narodení zomrela a to, že mamka potratila asi 5 krát, než som sa narodila ja...vtedy sa mi zrútil celý svet a nakoniec sme usúdili, že na ten potrat pôjdem...tehotenstvo bolo prerušené...od vtedy prešlo veľa času, ale často ešte po nociach plačem...nikdy som sa s tým nezmierila a ani sa nezmierim...v srdci cítim, že to mamči asi neodpustím, ale aj po takom čase sa bojím o tom s ňou hovoriť...ale nie o tom som chcela hovoriť...čo myslíte aká je šanca, že budem mať zdravé detičky?že bábo normálne donosím?zistili mi mutáciu MTHFR-heterozygot., má s tym niečo spoločné?alebo koreň problému je niekde hlbšie?túžim po deťoch, ale neviem či by som zvládla ak by nemalo byť zdravučké...