Moja prvorodená je v puberte.Prišlo to tak rýchlo, že na to nie som asi pripravená.Na dennom poriadku sú škriepky a nedorozumenia, ktoré končia búchaním dverí a pohŕdavými pohľadmi na moju adresu.Som nemoderná, trápna, raz hnusná a inokedy ,,mamka mamulienka zlatučká" aj to až vtedy, keď sa vrátime z nákupov, ktoré obohatili jej šatník...Náš vzťah bol dobrý ale teraz je to všetko naopak.Veľmi ju ľúbim a nechcem ju stratiť aj keď jedného dňa sa jej odchodu nevyhnem.Trápiť sa?Alebo to prehliadať?Niekedy som skutočne zúfalá.Poradíte mi?
