Mojim problemom je to, ze nedokazem brat ludi takych, aki su. To znamena, ze ak vidim niekoho na invalidnom voziku a mam mu pomoct alebo sa s nim porozpravat, tak si to \"odtrpim\" (ten rozhovor) a potom sa takym ludom vyhybam. Ale nejde len o ludi na voziku. Napr. moja sestra si nasla priatela, ktory vyzorovo k nej velmi nejde. Ona je celkom pekna a chlapec, ktoreho si nasla, ma v predu drobnu plesinku... a tak. Ale sestra s nim vychadza dobre, maju sa vzdy o com rozpravat, takze je to uplne v poriadku. Tym problemom, ako hovorim som ja. Mozno vam to bude pripadat jak ceresnicka na torte, ale studujem socialnu pracu a v buducnosti by som chcela pracovat so znevyhodnymi ludmi alebo detmi (skor detmi). Uvedomujem si, ze ako socialna pracovnicka v buducnosti by som mala byt prijemna a bez ostychov k inym ludom, ale potrebujem sa toho \"bloku\" vo mne zbavit. Neviem, preco som taka. Mozno preto, ze ja som nebola nikdy najkrajsia (teda vyzorovo) a preto som znasala castokrat urazky zo strany inych deti (ked som bola mensia) alebo ja neviem preco. K vozickarom som mozno taka preto, lebo kedysi aj mne hrozil invalidny vozik kvoli zdravotnym problemom (teraz je to zatial zazehnane...) a nevedela som si samu seba predstavit, co budem robit, ked budem na voziku alebo co (mam v sebe trosku viac energie, plany do buducna... a vozik by mi vacsinu tych planov prekazil). Ale nech je ako je, tento \"blok\" musi ist zo mna prec. Ked som pracovala na brigade, dostala som od jedneho chlapca, ktory prisiel k nam menit peniaze pozvanie na rande. Bolo to prvykrat v zivote, snazila som sa byt mila ku vsetkym ludom, tak som bola mila aj k nemu. Problem bol ale ten, ze ten chlapec nebol extra krasny (zasa nechcem si vyjst s nejakou nadherou, ale...), proste vyzeral odo mna starsi trochu a proste vyzor nemal nejak extra krasny. A tak som mu proste s usmevom povedala, ze uvidime, ze mam pracu teraz a ze ak, tak sa dohodneme. Proste som to nebrala ako nejake odpinknutie alebo co, ale... som si pomyslela, ze co by si asi moja mama (ktora cloveka, ktory sa jej nepaci vola Hurvinko alebo tak... podla vyzoru), keby ma s nim videla. Ona si pri nas dievcatach doma predstavuje nejakeho pekneho, inteligentneho, vysokoskolsky vzdelaneho chlapa. Proste ja viem, ze to nie je spravne a niekedy by som si fakt chcela vyjst vonku hoc aj s \"nie velmi peknym\" clovekom. Ale potom sa ozve ten moj hnusny \"blok\" a nejdem nikam. Neviem, ci ste ma pochopili, ak nie, tak sa pytajte a ja vam to skusim vysvetlit lepsie. Ako by ste to vyriesili? Prosim...
Ako brat ludi takych, aki su?
teraz je napr. sestrin priatel u nas a... pozeram sa uplne inak na to. proste je to vesely chlap, s ktorym sa da rozpravat o vsetkom a je velmi inteligentny. a to aj napriek tomu, ze tusim vysoku skolu nema. ale je super :o)
problemik,tak ked ich takto vidis,tak je to len dobre...ja sa k tomu nebudem vyjadrovat uz,lebo uz som o tom dost napisala,neodsudzujem ta,lebo nepoznam ta,a mozno len si niektore veci inak napisala...ako si chcela a aj mi sme to mohli blbo pochopit,ale asi nie je to len tvojou vlastnou vinou,ako pozeras na tychto ludi a na niektore veci...keby si mozno tieto reci nepocuvala,bola by si uplne ina,este si mlada vsetko sa zmeni,na to treba len cas...cas vsetko vyriesi,a ty sa hlavne nevzdavaj,a nedopust,aby si mala ten zly nazor na ludi,ktore su v zivote niecim poznacene,nikto nevie co ho v zivote este caka,aj zo zdraveho cloveka sa raz moze stat,clovek znevyhodneny atd....pekny den ti prajem...
:) Len to skús...mať sa rada... tak ako by si si to predstavovala od mamy,pohlaď v duchu sama seba nie preto,že niečo vieš a nejako vyzeráš,ale preto,že si...a máš v sebe radosť aj z maličkostí.:)
tak problem vo mne bol asi najma ten, ze som sa nenaucila samu seba respektovat a brat taku aka som a to som preniesla pomaly na ludi...
Takmer každý chce byť lepší,to je v poriadku,pokiaľ vychádza z toho,že pozná sám seba,prijíma svoje svetlé i menej príjemné stránky,nehrá divadlo o tom,aký je skvelý... Každý je skvelý tak,ako zatiaľ zvláda... A môže sa stále učiť,ak chce.. Rešpektovaním seba vieme rešpektovať druhých a zmysel to má vtedy,ak je to láskavý rešpekt..:)
ano, asi neberiem seba taku, aka som. mozno by som chcela byt lepsia. mozno som nespoznala este samu seba. do bude asi v tom. zivot je tak krasny, ked vsetci k sebe pristupujeme rovnako :o) teda pekne, bez okolkov, super...
Neodsudzujeme tých,ktorí nevedia,nemôžu chodiť...a čo odsudzovanie tých,ktorí nevedia pochopiť? Asi by aj im bolo lepšie,keby to vedeli.... Každý máme to svoje...a je dobre,ak chceme byť lepší,nie?
Najskôr sa skús zamyslieť,či sama seba berieš takú,aká si...Zdá sa mi,že máš strach zo svojej nedokonalosti,telesnej či citovej,to,že si vyrastala v ovzduší neprijímania "nedokonalých" ľudí ti asi nepomohlo,ale uvedomuješ si svoj problém a na tom sa dá popracovať. Ak nájdeš v sebe to,čo je pekné,radostné a láskavé,budeš to vedieť nájsť aj v tých druhých...a bude úplne jedno,či sú alebo nie sú postihnutí... Toto nie je o rozume,skôr o srdci...:)
MONIQA: prepac, to slovo "odtrpim" nebolo to spravne. myslela som to tak, ze je mi divne... a to preto, lebo s tymi ludmi nezijem.
ak k nim necitis odpor, tak co mala znamenat tato veta?
"ak vidim niekoho na invalidnom voziku a mam mu pomoct alebo sa s nim porozpravat, tak si to \"odtrpim\" (ten rozhovor) a potom sa takym ludom vyhybam"
...hmmm?
