Hyperventilacna tetania?

prajem ti pekny vecer jaja...

Dnes som bola na EMG vysetreni. Zaver: zvysenie neuromuskularnej excitability stredneho stupna. Viete mi niekto poradit co to znamena

proste hocičo poteší a povzbudí:-)))

ja som dnes zmenila gynekologa- na gynekologičku a bola som nadšená prístupom, žiadny zhon, záujem o pacientky, a budem mať aj testy na hormony š.ž.+krvný obraz, všetky vyšetrenia... ešte som sa s takýmto skvelým prístupom nestretla, odišla som z tadial s úsmevom, aj ked mi 2x brali krv (pri čom som na odpadnutie). to som neverila, že sa dá aj s radosťou prežiť čas u lekára...(nechcem prehánať , ale 1 dojem)

ja tiez nemam pochopenie u rodiny nejake zvlast.vobec nevedia o co mne ide,jake ja mam problemi aj dnes ma bolia od rana krize,ale to je na odpadnutie,a este aj tak musi clovek robit,ked mas rodinu...teraz som smatrala po pepieroch z hematologie a zistila som ze 3 zlozky v krvi som mala zle hlavne,ze mi povedali ,ze krv je v poriadku,tak ja ich nechapem tych lekarov ako keby rozdavali zo svojho...nemozem pochopit,preco takto robia...kde je hipokratova prisaha a keby ja som nemala taky dar od boha postarat sa sama o seba tak dnes fakt som na psych.ked nie by bolo so mnou horsie...no,co uz ako pises NEBUDEME SA LUTOVAT BUDEME BOJOVAT...ja som sa osprchovala a idem spat...zelam ti krasny den zajtra a dobru noc ti prajem.

a okrem toho moja rodina (čo s nimi žijem, bratia a rodičia) ani netušia, čo sa somnou deje (možno o to je to ťažšie, hrať že nič aj ked hej, alebo sa vyhovárať na hocičo), bojím sa že by to nepochopili alebo brali na ľahkú váhu... necítim potrebu im to kvačkať na nos, aj keby som bola rada, ked to na mna príde, aby ma niekto troška podporil, ale asi by to nebolo reálne...?

ahoj mariaa! ja mám momentálne 2 najlepšie kamošky (z toho tá jedna bola vždy najmúdrejšia, nejak sme spolu dobre spolupracovali počas školy, no ked to bolo na viac dní v týždni, bolo to ťažké pre mna, ale cez icq nám to klape najlepšie:-)
priateľovi som povedala po kríze čo mi vadí (a teraz už aj pred vypuknutím krízy, teda preto aby nevypukla), tak sa snaží, lebo to ozaj niekedy robím z komára somára, som citlivá na určité veci u ľudí, na kt. mi záleží (a vlastne on je moje slniečko v týchto chvíľach:-).
ale je dôležité vyberať si svojich kamarátov a známich, lebo niektorí ľudia majú negatívne vyžarovanie, a to nám nerobí dobre v týchto negatívnych stavoch...
hlavné je chcieť byť ok, aj ked je to skárane TAZKE A NELUTOVAT SA!!!

ahoj,jaja...hlavne ,ze vies ,co ti skodi,a to je pre teba dobre...co ta privadza do stressu a teraz toto treba nejak riesit...ja tiez som mala velmi vela-poditykam velmi vela kamosiek,a tiez si mysleli,ze stale maju poslednej dobe pravdu...tak som ich jednoducho pustila k vode a pretriedila som ich,tak ako oni mna ked som sa rozviedla...ty tiez zvaz ci ta kamoska,je fakt ta prava a ked ti jej spolocnost nerobi dobre tak na chvilu sa od nej odluc a uvidis ako sa ti bude darit,bez nej...s priatelom ti neporadim to si musime poradit sami...lebo najlepsie vieme,ake mame problemi,nikto to za nas nevyriesi...len mi osobne...mas pravdu je velmi dobre,ze sa mozeme takto porozpravat a popisat si,lebo kto nema taky problem nevie,co vlastne mi prezivame...mame jednu vyhodu,ze chceme s tym nieco robit a to je pre nas plus,ze :))).....?lebo je vela ludi,co konci velmi zle.....tak ten BOJ-ktory si si naordinovala musis vyhrat a ked ti bude zle mysli,ze nie si sama na tom,ze je nas viac...a nie si ziaden blazon a hypochonder....blazni su ti ktory chorim neveria-tak ako syty neveri hladnemu....:((((....

podstatné je zvládnuť svoju psychiku, udržať ju na "uzde" niekedy s tým bojujem aj niekoľko hodín, včera som skúsila jogu+autogenne cvičenie proti stresu, pomáha to... najlepšie je ked máš u seba človeka, kt. na teba pozitívne pôsobí.. najhoršie je dusiť to v sebe, to sa môžeš zblázniť. alebo ked to príde, tak analyzovať svoje negat. myšlienky, to je jasná kríza.
inak tú psychologičku som zatial nechala plávať, lebo sa cítim 4 den lepšie (poklopem), tak uvidíme, no naordinovala som si boj!tak uvidíme, jednoznačne to chce viac sebadisciplíny:-)

ahoj mariaa- no hlavné je tomu sa nepoddať. pre mna je stresujúce spolužitie s mojou rodinou (nemám inú možnosť, lebo som ešte študent), veľa vecí si nesmiem pripúšťať (cítim sa ako hlava rodiny a ostatní majú všetko na háku), veľmi som citlivá na to čo sa mi nepáči od priateľa - až príliš (nemala by som si to tak pripúšťať), a ľudia, kt. majú vždy pravdu- vid moja naj kamoška, nejak mi neprospieva jej prítomnosť, a mávam stres aj z toho, že mám ísť niekam mimo mesta a sama (toto treba len psychiku zvládnuť, že mi nič nehrozí). snažím sa s tým bojovať, nepripúšťať si to a nevzdávať sa.
aj tebe pekný den prajem :-) je fajn sa porozprávať s niekým, kto vie o čo ide (u mna je to len priateľ a kamošky)