Nie som v praci.Nechcem.Povedala som si ze nepojdem.Asi mi preskocilo.Nedokazem sa rano zobudit,kazdy vecer myslim na to ze zasa vstavat do roboty a trcat v nej 8hodin,stravit v nej volny cas od pondelku do piatku akurat ked je pekne vonku.Nechcem ist ani von vlastne.Mam 6rocny vztah ktory sa mi ruca pred ocami a ani neviem preco.Nemame na seba cas.Kvoli praci.Rano pusa na rozlucku,vecer na privitanie,jedlo,telka,spanok.Vikendy jednotvarne,setrime na dom a este dlho budeme a tak si nemozeme dovolit vela.Mam 22 a som unavena zivotom.Vsetko je drahe,uz ani do klubu nechodim,a naco aj..asi je to zle ze?Asi sa mi nechce zit..vsetko je take iste,sive a jednotvarne..cely zivot.Robota,domov,robota,domov..nechutne...
Preco je to take tazke?
keituskaaaa
maurie
Treba hľadať zmysel života niekde inde, neupínať sa len na prácu, brať ju len ako nutné zlo, alebo si nájsť prácu, ktorá ťa bude baviť a napĺňať.
fraisee
zbal kufre a emigruj, co tam trcis, ked vidis ze si nezarobis ani na slanu vodu?
moniqa87
tak vitaj v realnom svete
