Každý deň vidím ako sa ľudia snažia byť čím viac „dokonalí“. V práci svojím výkonom, v škole vedomosťami, či zručnosťami v bežnom živote a v neposlednom rade svojím výzorom.
Chceme robiť veci čo najlepšie, vynikať, byť chválení a uznávaní. Všetko je to pekné, ale existuje určitá hranica....hranica, ktorá by nám mala povedať „STOP“...určitý okamih v našom živote , kedy by sme si mali uvedomiť, čo je v živote naozaj dôležité. Mnohí však touto pomyselnou hranicou prejdú bez povšimnutia a idú ďalej stŕmhlav za svojim „dokonalým životom“, nevidiac a nevážiac si obyčajné maličkosti v každodennom živote. Táto generácia nie je pripravená na stratu a zle vybavená na nedokonalosť. Aj ja som produktom, dieťaťom tejto doby. Aj ja som bola presvedčená, že ak sa budem usilovať, získam to čo chcem. Že ak si veci dobre naplánujem, všetko mi bude vychádzať. Že ak urobím všetko, čo by som mala, nestratím sa. Ale tak ako aj Vy, aj ja som sa stratila.
Ľudia ako takí poznali biedu, prekonávali ťažkosti a čelili strašným sklamaniam, odkedy je ľudstvo ľudstvom. A vlastne väčšina z problémov a výziev, s ktorými sa stretávame, je ničím v porovnaní s tým, čo museli prežiť naši predkovia. Nemáme veľkú hospodársku krízu ani dve svetové vojny. Našou vojnou sa stala duchovná vojna. Mnohí z nás od seba očakávajú viac a viac. Preto nie sme pripravení na stratu a sme zle vybavení na nedokonalosť v sebe i okolitom svete. Možno si myslíme, že sme vyspelejší ako predchádzajúce generácie. Predsa mame rôzne kurzy o osobnom rozvoji, psychoterapie, rôzne programy vedúce k zdokonaľovaniu našich mentálnych schopností, kurzy jogy, duchovné cvičenia...
Lenže pravda je taká, že v mnohích veciach sme v porovnaní s nimi omnoho horšie vybavení na stretnutia s nečakanými udalosťami, oveľa menej vydržíme zoči-voči utrpeniu. My totiž nečakáme, že sa niečo pokazí. No a keď sa to pokazí, sme v šoku. Mnoho z nás to nevie spracovať a preto sa utiekame k alkoholu, drogám, či liekom, ktoré spravia tento svet v našich očiach na chvíľku krájším. Výsledkom je mnoho ľudí trpiacich depresiou, úzkosťou a smútkom. Máme väčší komfort, viac vlastníme, užívame si výdobytky tejto modernej doby, ale aj napriek tomu, sa mnoho krát cítime horšie.
A čo dokonalosť v súvislosti s naším vzhľadom? Svoje telo sme často ochotní trýzniťdrastickými diétami, v snahe nepribrať kilo navyše. Mnohím dievčatám sa to vymkne z rúk a stanú sa posadnuté kultom svojho tela, výnimkou nie sú už ani chlapci. A to je už len krôčik k chorobám ako sú anorexia a bulímia. Podstupujeme plastické operácie od výmyslu sveta, aby sme zveľadili svoj zovňajšok. Muži i ženy berú lieky, aby si vybudovali svaly bez cvičenia...dennodenne makajú v posilňovniach...chodia do solárií, aby ich telo bolo čokoládovo hnedé, aby sa približovali svojej vysnívanej dokonalosti. Reklama a svet médií nám predostierajú dokonalosť na každom kroku. Dosť vo mne rezonuje reklama na jeden krém, ktorú vysielajú všetky naše televízne stanice. Krédom tejto reklamy je...“Zdravie pristane aj pokožke. Len krásna pleť je zdravá. A krása znamená sebavedomie.“ Alebo „Krása znamená naplno žiť“... Keď toto vidia mlade dievčatá v pubertálnom veku, ktoré trápi akné a problematická pokožka...alebo ženy s pribúdajúcimi vráskami, veľa na sebavedomí im to určite nepridá. A týchto reklám na dokonalosť je na každom kroku tisíc...ak nie viac...Potom sa nečudujme, že pribúda počet dievčat s anorexiou, bulímiou...ľudia majú so svojho vzhľadu depresie a úzkosti, neveria si. To všetko sa odráža na ich duševnom i fyzickom zdraví. Dievčatá čo majú rovné vlasy, chcú mať kučeravé, kučeravé si svoje vlasy žehlia, aby ich mali rovné... .blondíny chcú byť brunety, brunety blondíny...chudé chcú pribrať, silnejšie schudnúť...K čomu sa snažíme priblížiť? K nejakej fiktívnej dokonalosti, ktorú vymysleli média. A kde sa stratila naša individualita? Krása života odjakživa spočívala v jeho nedokonalosti. Ja už nechcem byť dokonalá...ani nikdy nebudem, nechcem počúvať reči o tom ako sa k nej priblížiť, chcem byť predovšetkým človek, chcem aby ma ľudia brali takú aká som, ako som sa narodila alebo s tým, čo sa mi prihodilo. Nechcem sa podriaďovať týmto trendom. Chcem sa o seba starať, zdravo žiť, ale nechcem aby to bolo na úkor môjho duševného a celkového zdravia. Všetko s mierou.
V našom živote sa snažíme všetko čo najrýchlejšie doviesť do dokonalosti. A na to čo chceme nevieme trpezlivo čakať- všetko by sme chceli mať hneď, lebo iba vtedy by sme naozaj vedeli „spokojne“ žiť. Ale o tom život nie je...zabúdame na lásku, na medziľudské vzťahy a tento trend dokonalosti nás pomaly vedie do záhuby. Akoby sme neboli ľudia, ale stroje. Preto ja hovorím „STOP DOKONALOSTI“....ale ja s tým sama nič nezmôžem, preto sa pýtam kto sa pridá ku mne...len my to mame možnosť zmeniť...a povedať STOP!
BOJ PROTI DOKONALOSTI
ale skus vysvetlit mladím babám o čom to je, neustále sú so sebou nespokojné, hľadajú na sebe chyby...a začne im to prerastať cez hlavu...ešte si nevedia urobiť vlastný názor a často podliehajú týmto vyumelkovaným trendom...ja chcem iba pomôcť a osviežiť im myseľ, aby skutočne hľadali svoje hodnoty viních veciach...
tato doba nam ponuka velmi vela prilezitosti na sebarealizaciu
to, ako to ludia vyuziju, je na nich.
preco by ma malo zaujimat, ake reklamy bezia v telke? ved je jasne, ze to su klamstva
a kto tomu veri, je naivny hlupak, ktory si zasluzi, aby bol oklamany.
existuje bohata alternativna kultura, len ju treba hladat a hlavne ju treba vnutorne ocenit
je tazke Ti to vysvetliť...ako som písala viac máme, viac vlastníme, ale chýba nám niečo úplne iné...a odráža sa to aj na našom zdraví...vobec Ti nechcem oponovať, len chcem poukázať na niektoré veci, ktoré táto doba ponúka a ktoré mnohokr´át zle ovplyvnia citlivú dušu dospievajúceho človeka.
ina doba je, ale svet sa urcite nezhorsil.
ewita, tvoji rodicia zili v socializme, ktory ludom branil v slobode. to, ze uz take nieco nemame, je predsa jasne zlepsenie.
lencok, ked vidis, co sa okolo teba deje, tak potom nechapem, preco mas k tomu taky negativny postoj.
Ja už depresívne okuliare nemám, ja vidím čo sa deje okolo mňa...
A ty máš o tomto všetkom veľmi málo informácií...a keď Ťa niekedy depka chytí spomeň si na toto. Ale depky väčšinou nemavajú ľudia, ktorí myslia len na seba a nemajú city. Bojuj si za svoju dokonalosť, mňa do toho nič...ja som spokojná s tým čo mám a takí ako ty to nepochopia, vlastne áno...až keď...no nič zlé Ti neprajem
buduci golem, to, ze niekto sa nechce nahanat ako idiot neznamena, ze je depresivny, podla mna to lencok1 dobre vystihla, depresie bude mat taky clovek, ktory si neuvedomi, ze na svete su dolezitejsie veci ako s atsale za niecom nahanat, ze zivot treba ZIT a nie len prezivat. Moji rodicia by ti vedeli porozpravat ako bolo niekedy a ako je to teraz, svet sa zhorsil, ci si to pripustis,alebo nie, je ina doba.
buduci golem, nemas pravdu poobzeraj sa okolo seba, sama anorexia, bulimia, v reklamach same vychrtle a zmalovane zeny. Vsade sa rozprava o prirodzenosti, tak preco nikde v reklame nenajdes nenalicenu zenu, ktora ma par kil navyse? Pretoze by sa im nepodarilo predat tolko porduktov? Pretoze skutocne kremy na vrasky pomozu zbavit sa vrasok, ako tej zene v reklame? No je to pravda ze svet je unahanany, ja si pamätam na svoje detstvo a ked to porovnam z touto dobou je to nenormalny rozdiel. Poziadavky a naroky na kazdeho jedneho z nas stupaju, ci uz v praci, co sa tyka vzhladu a vsetkeho. Poznam ludi, ktori maju peniaze, su majitelia firiem,ale oni nemaju cas na nic, iba na pracu a aj ked nie su v praci,aj tak tam su, ak chapes ako to myslim, ich deti castokrat vyrastaju bez rodicov, ziadne vylety, dovolenky, nic. ja by som svoje deti takto nedokazala vychovavat. Je teraz strasna doba, same idealy.pozri sa do minulosti a do pritomnosti, neverim, ze tam neuvidis rozdiel
zaslepena si ty, lebo cez depresivne okuliare vnimas depresivny svet.
a bacha na to, ja nikomu nicč nevyčítam, ani ľudom, ani svetu, ja iba vidím čo sa deje okolo mňa...a to je veľký rozdiel
asi je to vsetko o tom, co je clovek schopny ka ukor seba urobit. Mnohi tuzia po peniazoch a ked ich maju, bud chcu este viac a ked uz nemaju s nimi co robit, zistia, ze cely zivot sa len nahanali a zivot nezili,ale len otrocili. Ja tiez taky zivot nechcem. Nepotrebujem mat mercedes v garazi a prosperujucu firmu. Chcem mat zdrave deti, milujuceho manzela, strechu nad hlavou a mat z coho zit. Uplne mi toot vsetko staci. Nepotrebujem cestovat po celom svete, prevazat sa na drahych autach a vyzerat ako modelka. ale tazko presvedcis cloveka, ktory pozna len pracu a stale povinnosti a nevie obetovat jeden den na to, aby siel niekam na vylet, lebo treba to urobit a nepocka to. Cely zivot na nieocm clovek pracuje a nakoniec ked by si svoje dielo mohol zacat uzivat zomrie na infarkt,alebo bodobne. Zivot treba zit s tymto suhlasim, nechcem sa raz otacat do minulosti a uvedomit si, ze moje deti vyrastali bezomna, lebo som bola v praci, aby nepoznali co je to ist do zoo, niekam na turu, v nedelu do parku so psom. Uplnu rodinnu pohodu. A nechcem byt uzlicek nervov. Tiez si pre svoje buduce deti prajem len to najlepsie. JA som tym chcela povedat, ze nieiktore veci sa nedaju zmenit,ale kopec veci s azmenit da,ale to je len na nas, ze aky zivot sa rozhodneme zit.
