Ako pomoct dcere trpiacej bulimiou...

a este tak pragmaticky......je velka ulava, ked clovek moze doma zjest aj len ten kopcek ryze najprv bez toho aby si vypocul prednasku od rodica.....pocit, ze mama presne pozera, kolko ste zjedla je strasny....ja som sa z bulimie dostala po 4 rokoch sama.......ale dostala, je to mozne, da sa to. Ale pomohol moj snubenec, teda blizky clovek, ktory mi nechal slobodu a priestor, teraz normalne fungujem a je to skvele, drzim naozaj palce

pre utrapenu maminu: Dajte jasne najavo, ze vy verite vo vasu dceru. jej.........ze ona to sama zvladne, lebo bulimia je o kazdej jednej o nasom vnutre......a neistote, funguje to ako kompenzacia za tie ktore problemy, ktore mame......a vyriesi ich len ked si zacneme verit........napr. obcas ju pochvalte.nejaky ten kompliment.......napoznam aky je typ dievcata......ale komunikujte ako uz napisala silvus,posilnite jej sebavedomie, vasou podporou...ona vie, ze to co robi nie je dobre.......vazne, to vie.......a mozno si to uvedomuje celkom jasne....ale ako clovek sa citi celkom malicka......takze moja rada je vasa dovera v jej silu a.......ziadne ocakavania z vasej strany.....to vytvori tlak a ten moze byt nebezpecny.drzim prsty......bulimia je nasledok inych veci....takze treba hladat preco to asi u nej zacalo......chce byt snad perfektna? je sama? treba si premietnut cely zivot ako skladacku a skusat hladat, kedy a co mohli byt tie spustacie okamihy, pre ktore to zacalo

Mna ako PPP-ckarku velmi ubijalo, ked mi mama (aj rodina) vraveli, ako som "kraaaasne schudla"...nevedeli totiz, ze som na tom psychicky velmi zle. Ovela viac by mi bolo pomohlo keby povedali "no, si chudsia, ale predtym si bola krajsia". skus ju presvedcit ze krasa neznamena stihlost a ze nema dovod chudnut. Mne velmi pomohla mama citlivym pristupom, a do nicoho ma nenutila.

ked sa jej do toho nebudes starat, tak do toho spadne uplne. toto tu pisu slecny, ktore su v tom az po usi. ale urcite sa nevyhrazaj lieceniami a podobne. a nevrtaj do nej stale. ako som uz pisala, musis mat k nej chapavy pristup a pytat sa jej len sem tam. ale obcas zacni. tak, aby nemala pocit, ze ju prenasledujes, ale clovek c tomto stave najviac zo vsetkeho potrebuje podporu a moznost sa vyrozpravat - bez toho, aby ho niekto odsudzoval. lenze to malo ktora z tychto slecien zazila, kedze vacsina to taji, alebo si to nepripusta, alebo to skratka nevie podat, takze moznost rozhovoru s najblizsimi asi neexistuje, ale skutocne, to cloveka nakopne najviac dopredu. ja sama vsak obcas potrebujem, aby sa ma niekto opytal, lebo sa stale hanbim hovorit. a je pravda, ze som obcas sakra agresivna, ked to mama co i len trosku naznaci, ale bez toho by to neslo vobec.

ahojte...ja mam zase problem s rodicmi ze tiez mi stale hovoria ze pojdem na liecenie ,na psychiatriu pred ludmi mi neustale hovoria ze nic nejem a ponizuju ma v tomto..je to strasne..a pritom ja jem,len podla nich je to malo ze ked si dam na obed polievku+ryzu+nejaku dusenu zeleninu tak pre nich je to malo lebo oni na posedenie zjedia cele kura..ale ja taka nejsom...niekedy jemi do placu ked to pred cudzimi ludmi hovori ze hen ta nic neje ze zijem len zo vzduchu ze som sibnuta...a.. vsak doteraz sme mali pekny vztah az pokym som si neuvedomila ze ja nepotrebujem zjestpolku prasata aby som bola najedena ale ze mi staci menej a ja sa aj takto dobre citim:(
nech uz od nich odidem k priatelovi kt. je rad ze papam zdravsie...

UTRAPENA MAMA- pomozes tak ze sa jej nebudes starat do toho co je, nutit jej jest co nechce a v chladnicke nebude nic plnotucne, take ze ked to zje bude mat pocit ze pribrala kilo. skus ju pochopit:) ja by som za to dala vsetko keby to pisala moja mamka alebo babka:(

a len velmi male percento zien sa ppp zbavi uplne na 100%. a preto to nie je ziadna zalezitost doktorov a liekov, ale prave nas. treba si svoj problem uvedomit a chciet ho riesit. jednou jedinou vecou, ktoru treba je pevna vola. to je vsetko. ak sa dievca naozaj chce vyliecit a veri doktorom, pomozu jej. nie oni ju vyliecia, ale jej samotnej vsetko pride lahsie, ked bude v domnienke, ze ju niekto "lieci". ak im verit nebude... nestane sa absolutne nic a jedneho dna sa k tomu opat vrati. mne nic nedava tolko sily ako prave rozhovory s mamou, i ked zacat je strasne tazke. musis jej ty co najlepsie vysvetlit, ze sa nema bat. teraz je malicko, lebo sa strasne boli, ze ked nezvracia, priberie a o chvilu z nej mozes mat anorekticku a tie uz su vacsinou uplne vymetene. musis k nej pristupovat velmi citlivo a zdoraznit jej, ze sa vobec nemusi pred tebou hanbit a skryvat - my sa skryvame koli tej hanbe, ked je clovek zavisli od cigariet, je to spolocensky bezne, tak sa neskryva. tato zavyslost je vsak este stale oznacovana ako choroba mysle a nieco zvratene a tak sa vsetky strasne hanbime a nechceme, aby o tom niekto nieco vedel. a ona musi citit podporu, musis ju uistit, ze sa ti nebude hnusit za ziadnych okolnosti a ak by to este robila, nebudes sa hnevat, ale aby ti to skusila povedat. ze velmi chces, aby bola stastna a nemusela sa zatazovat jedlom. skus varit menej kaloricke jedla, zbytocne ju nenut, aby sa nebala, ze bude priberat a ak ma naozaj trosku viac - to niekedy znamena len to, ze nema tehlicky na bruchu - skus s nou zacat chodit cvicit, aby videla, ze svoje telo vie upravit aj bez hladoviek. hlavne nech je pravidelne a co najvyzivnejsiu stravu, (vyzivna neznamena tucna, ale plna ovocia, zeleniny, orieskov, nizkotucnych vyrobkov, co najmenej cukru, soli... teda vyvazeny prijem vsetkych zivin, mineralov a vitaminov) a vysvetli jej, ze ak sa bude stravovoat naozaj zdravo, bez pchania zbytocnych hluposti do tela, bude sa hybat .. tak jej telo si same najde idealnu vahu - bude vyzerat krasne. mozno zo zaciatku trosku priberie, to je to, coho sa vsetky bojime najviac, lenze s tym sa treba zmierit, ale ak sa naozaj dokaze stravovat dobre a hybat sa, jej telo nebude mat jediny dovod zadrziavat aky kolvek nadbytocny tuk a bude zdrava ako nikdy. ... je toho strasne vela ... ale hlavne, treba pevnu volu. ak chces, ozvi sa mi na namdam@azet.sk, teraz som rozlietana, ale buduci tyzden budem moc snad uz konecne pisat o 106, tak rada pokomunikujem, ak budes mat akekolvek starosti :)

Percento zien, ktore to dokazali bez liecby /hlavne nemocnicnej/ je pomerne vysoke, to viem urcite. Ak dievca nechce zbavit sa PPP, hospitalizacia samotna to nedokaze. Podla mna je hospitalizacia krok nevyhnutny, ked dochadza k ohrozeniu zivota a predtym zlyhala ambulantna liecba /kombinacia psycholog + psychiater/. Vela zalezi od stadia choroby, zaciatky sa urcite daju zvladnut bez medikamentov a hospitalizacie. To je moj nazor vyplyvajuci aj z toho, ze uz viac rokov komunikujem s dievcatami s PPP.

utrapenamama, ked ti na nej naozaj zalezi, treba, aby sa isla liecit. Tie dievcata s tym same od seba neprestanu, ani to nepomize, ked nad nou bude stat, ona v tom bude veselo pokracovat dalej. Treba ju dat do liecebne, aj ked uz je plnoleta, tak zrejme to bude musiet odsuhlasit. Je len velmi malinkate percento zien, co s tym prestali same od seba..Takze tak.

Ahoj Utrapenamama,
prikladam uz zapadnute linky k temam, kde komunikovali rodicia dievcat aj dievcata s PPP. Je to bohate na text /vela citania/, ale ak si najdes cas, tak dufam, najdes mozno aj vhodny pristup u Vas doma. Drzim palce
ppp.zdravie.sk
ppp.zdravie.sk
ppp.zdravie.sk