Mozem este v dnesnej dobre niekomu verit? Stale vsade citam a pocuvam o nevere, ako sa ludia podvadzaju, alebo opustaju pre ineho partnera. Myslite, ze je este nadej, ze mi raz nejaky vztah vydrzi? Tie ktore som mala doteraz sa skoncili, lebo to nemalo perspektivu a ostali sme priatelia. Teraz sa mi ale rysuje a uz som asi aj zalubena do chalana o ktorom viem, kedze je to kamarat, ze uz neverny bol. Mal dlhorocny vztah, ale nakoniec sa zalubil a spaval so svojom kamaratkou a svoju povodnu priatelku opustil. Boli spolu dlho, ale nakoniec sa po rokoch rozisli. Teraz je sam a rysuje sa to nam. Ja sa vsak bojim, co ak bude casom podvadzat aj mna, ked to uz raz dokazal. Kamoska ma podobny problem, lebo ta ma teraz frajera ktory sa kvoli nej tiez po rokoch rozisiel s babou a boji sa, ze moze podviest aj ju. Viem, ze sa hovori, ze ked raz podvedie, urobi znova. Dalsia znama sa nedavno rozviedla, lebo si partner nasiel inu. A to sa mu ale stalo prvy krat. Chodili spolu dlho, nikdy ju nepodvadzal, zobrali sa a nakoniec predsa a nikto by to odneho necakal. A to nie je jediny pripad. Mam to brat teda tak, ze kto podviedol raz, bude aj nadalej a kto este nie, raz to aj tak urobi? Lebo vernost dnes vidim uz len u generacie starych rodicov. Ako sa mam teda k tomu stavat? Ja uz sa aj bojim nejaky vztah zacat. A hlavne ten, co sa mi rysuje, tak poradte prosim.
Ma význam verit?
Ja osobne si myslim, ze dolezite je aj rodinne zazemie a vychova kazdeho v detstve.Ak mal niekto usporiadanu rodinu, kde neboli nevery u rodicov ma snacu aj on mat taky vztah, lebo berie to ako vzor, ci uz chce alebo nie...
Ale je pravda ze vela ludi sa rozvadza, rozchadza...ci uz je to pre nevery alebo ine konflikty. Jednoducho ludia prestavaju riesit problemy,pretoze to boli...radsej zdupkaju a najdu si novych partnerov, kde na zaciatku kazdeho vzahu je vsetko pekne...ale koniec koncov su to slabosi.
Je tiez pravda ze zaruka ze ten moj partner by nevere nepodlahol asi neexistuje.Vzdy je to risk.Treba sa snazit o urpimny, cisty vztah zalozeni na laske,ucte a toelrancii.Ak si vazim partnera nebudem mu ublizovat neverami ani nicim podbobnym....
Ale ludia su rozni...pekny den
veru v dnesnej dobe sa neda spolahnut ani na svoju vlastnu rodinu!nie to este na frajera,manzela a inu blizku osobu.Ja si vzdy vravim ze clovek sa moze spolahnut len sam na seba.
Sak hej, ona sa pýtala, že preco zo vztahu neodidu, tak prave preto ze v podstate ziaden problen neni. A odidu len z rozvrateneho manzelstva/partnerstva a to ze sa nevera sem tam prevali, to je vzdy riziko.
Ale nevera nie je len medzi manzelmi...Nesuhlasim, ze odchadzaju len z rozvrateneho vztahu. Casto ho nevernici rozvratia len tou neverou.
No jasne že v pvodnom vztahu ostava, je to zvyk, deti, spolocny majetok, ....clovek ked mu daco chyba tak podvedie, stupne mu mozno sebavedomie, mozno zazije nieco nove a vsetko sa raz stane otrepanym naco by niekto hladal novy vztah, ked aj ten sa casom stane rovnaky ako ten predosly. Odchadzaju len ludia, ktori maju vztah nenormalne rozvrateny a neda sa s tym nic robit.
Ale ak nieco tomu podvadzajucemu chyba, preco potom zo vztahu neodide, ale neveru opakuje a pritom zostava vo vztahu? Jednorazova nevera, je len momentalny hormonalny stav- dajme tomu, ale ak sa opakuje? Ved ked najdete niekoho kto dava to co chyba, preco teda neostanete s nim, ale podvadzate? To nie je vytka, mna len zaujima skutocny nazor od tych co maju alebo boli milencami. Dik
poznám veľa neverných partnerov vrátane seba, za neverou niečo je, niekedy je človek chorobne promiskutný ale vo väčšine prípadou čo ja viem sú to aj rozumný a inteligentý ľudia, proste človeku niečo chýba a nemusí to byť len sex, ale napr.milé slovo, pohladenie, podpora, uznanie...mne bola nevera odpustená, a odpustila by som aj ja,nemám teraz chuť podvádzať znova, som poučená...
Každý pár krát za život podvedie toho druhého, hlavne pri dlhotrvajúcich vzťahom. Mám 31 rokov a nepoznám nikoho kto by nepodviedol!
Som rodena pesimistka,ale MA VYZNAM VERIT.Clovek potrebuje aspon par ludi,alebo len jednu osobu,ktorej moze verit a doverovat.Smutna,svet nie je len cierno-biely,takto sa sama ochodobnujes o vela pekneho,co ti zivot pripravil.Skus trosicku zmneit svoj pohlad na svet,viem,ze to nie je lahke,sama sa o to snazim a veru velakrat neuspesne,ale vsetko ma svoj cas a vsetko,aj to dobre,aj to zle sa raz vrati-verim tomu.A co sa tyka tvojoho strachu z nove vztahu-skus to,casom zisits,ci si ta tvoja laska zasluzi tvoju doveru-aj za cenu sklamania,ked to neskusis,nikdy sa to nedozvies.Ja prezivam svoj prvy vztah a to mam 23.Bala som sa niekoho si pripustit k sebe,bala som sa verit.Ale po 3 mesiacoch,ked som uz sama s prekvapenim zistila,ze chcem,aby blizsie spoznat toho svojho kamarata,s ktorym mi je fajn,ktory robi vsetko pre to,aby som sa smiala,ktory ma vie vypocut,ze sama chcem,aby ma aj on spoznal.A buduci tyzden mame 11 mesiacov,co sme spolu a co ma robi stastnou.A hoci je to vztah na dialku,verim mu,vo vsetkom.Jednoducho,vieme,co by sme si nedokazali odpustit,cim by sme si navzajom ublizili,hovorime si vsetko,vieme o svojich chybach a tym si uvedomujeme aj svoje prednosti.A smutna,vies co som si povedala,ked som sa rozhodla,ze to chcem s nim skusit.Ja som vedela,ze ked sa ja zalubim,tak to bude "katastrofa":)-A viem,ze to bud bude uz navzdy,alebo sa neskutocne sklamem,ale vsetko ma svoj dovod.Dufam,ze sa mi splni ta prva moznost,ale ak by si zivot pre mna prichystal to sklamanie,budem vdacna za tie chvile,ked som bola stastna a casom mozno clovek pochopi,preco nieco neskoncilo,ako sme chceli-vsetko ma svoj vyznam.Drzim palce,vsetko dobre a vela spravnych rozhodnuti prajem,papa
nema vyznam verit, ja neverim, ani vztahy preto neriesim
