mame sa nepaci moj priatel...=(

ani moja ma nechce nikdy pocuvat..budem to musiet riesit takto...ale precita si list a ked dojdem domov tak ma zabije...hmm super...ale inak to nevidim..skusim zabit ma nezabiju a ked sa nasere tak ju to raz prejde co uz...

no aj moji rodicia nájskor nemali radi mojho chalana lebo hovorili ze ma uplne pokazi a tak a teraz s nim uz chodim 8 mesiacov a uz je to v pohode dokonca ho zavolali ked sme isli na vylet a tak :-)

Aj mne mama vyhadzovala peniaze. raz som mala toho dost,nechcela ma pocuvat,tak som jej to napisala vsetko do listu a precitat si to musela. Napis jej vsetko tak ako teraz tu. napisala som jej,nech mi dava peniaze len na zakladne vec,nic viac. ja som to tak spravila,ked mam cas chodim aspon na 4 hod.brigady cez studentsky servis, peniazky mam a je to dobre. A po case sa s tym zmieria.

nasi tiez vravia aky ma moj priatel na mna zly vpllyv a hovadiny...absolutne nechapu ze mam svoj rozum a nenecham si od nikoho diktovat...nie som blba pubertiacka...a mas pravdu, kazdemu sa raz fsetko vrati..je to zle ale je to tak..a je zle vidiet na vlastnej matke ze mi nedopraje stastie...lebo nezalezi na tom co sitim ja ale na tom aby bola ona spokojna..a ked nieco mi povie skarede co sa ma dotkne, a rozplacem sa alebo tak, ona prepac nepozna, ona sa este urazi ze ako som si mohla dovolit sa ja hnevat alebo urazit na nu a nebavi sa so mnou aj ked ona je pricina...nechapem to..a to ze sa robia ze nic na to si zvykni to bude stale, aj ja to mam a est eja som zla ze co mi je ked chodim ako bez duse lebo som smutna...este aj za to po mne blaci ze ani sa s nimi nerozpravam ani nic ze som hrozna...a ze laskavo nech nie som urazena...to je fakt na psychiku :-(

jj tak to poznam az velmi dobre....to sa mi stava tiez casto=(....aspon sa mi potom ulavi,ale aj tak sa tym nic nevyriesi ako vzdy....a potom sa stale robia,ze sa nic nedeje,to tiez neznasam=/a ked vidi ze sa hnevam,tak mi povie joooj ved ty sa nemozes hnevat...a ja na to ze jak by som sa mohla hnevat,ked ja vlastne nemozem nic..oni maju pocit,ze ma priatel cisto posalel,ze sa kvoli nemu hnevam a take veci...asi im je ukradnute to ako mi tym ublizuju...nie som pomstychtiva,ale raz to budu lutovat,lebo neverim ze s nimi budem mat este dobry vztah

no aj ja som taka citliva ze ked som rozrusena tak sa rozrevem a stve ma to...lebo potom im neviem ukazat ze si viem udriet aj ja po stole..chapes?? neznasam to ked revem pred nimi...ale to nie kvoli nim ale ja vzdy ked som strasne nahnevana tak to nejak musim zo seba dostat a ja placem...

no asi sme na tom dost podobne=(...este aj nedavno ked prisli domov z prace som si nacvicovala ako sa s nimi rozumne porozpravam,nejak verim,ze trochu pochopenia musia mat,ved aj oni boli mladi.....ale len co som zacala,hned ma odrovnala a ja som este taka dost citliva,ze mi bolo do placu,tak ani som uz radsej nepokracovala...som nemohla asi to fakt nema zmysel=(....nepoviem keby som bola nejaka co fajci,pije,co sa flaka dokedy chce....ale tak to nie som tak preto nechapem...snazim sa vzit do ich koze,ale oni nemaju ani snahu

hej raz som bola tak nastvana ze som jej fsetko povedala co si myslim a aj to ze stale robim zle a v zivote ma nepochvalila este...a ona ze co ja potrebujem pochvaly nie som nejake male decko...a absolutne nic co som jej povedala nebrala do uvahy...ona absolutne nerespektuje mna ako cloveka...moje nazory a tak..ona si to predstavuje tak ze povedz svoj nazor ale taky aky ti nadiktujem...

noo doma sa len ku mne tak spravaju nechapavo....lebo brat ma 24 r a on vsetko moze,on je chytry lebo studuje aj pracuje a este ma aj s nim porovnava ze aky je on zodpovedny a jemu moze verit a mne nie=(...toto sa fakt "pekne" pocuva od vl rodicov.....a aj u mna je to tak,ze aj ked sa snazim fakt byt mila a vyhoviet im,aby mi aspon trocha verili,ze sa dokazem sama za seba rozhodovat a nepotrebujem neustalu kontrolu,stale si najde nieco za co moze na mna nakricat...ci uz neporiadok(podla nej)alebo ze som vraj drza,ked si poviem svoj nazor...tak niekedy som uz radsej ticho len si pomyslim svoje....a to nehovorim o tom,ze pochvalu som asi nikdy v zivote nepocula,aj ked pomaham dobre sa ucim a pod.smutneee=(...dufam ze sa to zmeni ked pojdem na vs,aspon nebudem tak casto doma

sweet: a este, presne tak je to aj s nami, jeho rodicia ma maju radi a volaju ma k nim a tak..teraz ma napriklad aj jeho kamarat s priatelkou zavolali ze ci pojdeme s nimi na vikend na chatu..a ja uz aspon stykrat som povedala ze nemozem..uz mi je to trapne..

a lilipo: a to len kvoli tomu ze ked sa chcem vzopriet matke alebo jej chcem povedat co si o tom myslim, tak sa len nastve rozkrici na mna a VZDY skonci s tym ze aka som sebecka ze chcem len pre seba dobre..a potom vytiahne peniaze ze daju mi vsetko co chcem a ja sa k nim takto spravam...ja teraz neviem ci je fakt chyba vo mne alebo to uz nie je normalne s nou.. zacinam byt dost zufala z totho...a to budem mat o dva mesiace 21 rokov..a matka mi diriguje zivot... :-((