Ahojte, som pekna mlada baba, vesela ale ked som v kolektive ludi, ktorych nepoznam tak sa neviem vobec uvolnit a som nejaka mlkva. Nechcem posobit zakriknuto, ale jednoducho zacnem hovorit potichsie.... a malo. Este v muzskom kolektive sa viem uvolnit. Neviem, ale chlapske kolektivy mam radsej, lebo chlapi si nezavidia a myslim, ze ani sa tak medzi sebou neohovaraju ako zeny. Moj nazor. Ked ideme niekam s priatelom, on vsetkych pozna a kecaju s nim holky, tak sa neviem zapojit. A to ma stve najviac. Ze jednak ma stve ze ako si s nim dobre rozumeju ( ta hlupa ziarlivost) a jednak nejako stichnem. Strasne zavidim ludom ktori su bezprostredni a vedia sa hned s kazdym skamaratit. Neviete mi poradit ako sa mam toho zbavit? Nebavi ma to, a navyse v lete ideme velka partia na dovolenku a nechcem tam byt za teliatko:(
bobrik mlcanlivosti.
ucitel--to je co za forum?
ja mam skoro stale takyto problem, ale len medzi babami,cudzimi.
s chalanmi problem nie je, viem sa ovela lepsie s nimi porozpravat, aj ked sa pozname 5min:-)
ale ako to riesit?!
Napíšte na www.janci.hostujem.sk
ja mam 23....
No ved aj ja dufam. Ja si potrebujem ludi otukat, kym sa im otvorim. Jednak je to dobre, ze nepustim k sebe kazdeho...ale jednak je to strasna otrava:( Mozno sa tiez bojim ze tresnem nejaku blbost:) Inak robim v dost velkej firme, a som sa naucila byt dost komunikativna...ale niekedy to zase na mna pride. Hlavne, ked mi na tom zalezi.
No ja som mala presne tvoj problém. Radšej som bola ticho, ako keby som mala drisnuť nejakú blbosť. Postupne som sem tam povedala niečo, no ale to potom stálo za to (Bola som vtipná). Teraz nemám problém komunikovať s hocikým. Myslím že veľkú úlohu v tom zohrala aj škola. Chodím na VŠ no a tam proste nemôžeš byť ticho ak ťa vyzve učiteľ. Myslím že tam som sa naučila rozprávať. Myslím si, že keď lepšie spoznáš tých ľudí, tak sa rozrozprávaš.
