Ahojte, neviem pochopit sam seba. Nemavam problem sa zoznamit a rozpravat sa so zenami, ale ked sa mi zacne niektora sympaticka, tak ju zacnem ignorovat. Nieze by sa mi prestala pacit, ale zrazu neviem preco sa jej vyhybam a prestavam kominikovat. Nechapem. Co mi je?
Preco to robim?
yellowball
redball
Ja mam velmi podobny problem. Mne velmi dlho trva kym sa mi nejaka zena zacne pacit. Vzdy je to najskor kamaratka a potom sa do nej zalubim (mozno to nie je to spravne slovo). Problem je v tom, ze kym si to ja uvedomim (a uplnou nahodou je volna, aj ked to byva zvacsa opacne), tak je neskoro a zaujme ju niekto iny, respektive za zacne ona o niekoho ineho zaujimat. Ak je zadana, tak sa tvarim, ze nic. Nepletiem sa, nepatri sa to. Ale takmer vzdy sa stane, ze sa s tym chlapcom rozide a zacne s novym (nie so mnou, lebo som sa "neplietol").
Vsetci hovoria, ze o lasku treba bojovat, ale tiez sa netreba miesat do ineho vztahu. Neviem ... nakoniec nic nie je spravne. Taakze do teraz sa mi ziadnu "vhodnu" nepodarilo "stretnut".
jajka001_
strach zo zlyhania a odmietnutia
len-iba
Moze v tom byt aj ista skryta nenavist ci hnev na zeny ako take? Neublizila ti nejaka zena, neponizila ta...? napriklad tvoja matka, spoluziacky...atd.
dasena
ahoj, urcite nie si chory, len sa bojis o com sa s nou rozpravat, proste sa hanbis, tak sa radsej chovas, ze nic.... je v tom len strach.... ja som taka ista.... no teraz uz mam svojho milacika, tak ma to netrapi :)hmmm, asi bude najlepsie skusit prekonat ten ostych alebo vyckavat az sa najde situacia a baba, ze sa budes citit uplne uvolneny ale to moze trvat rokyyyyy :(
yellowball
Tuto temu som zalozil uz naozaj davno. Po uplynulom case zistujem, ze je to stale rovnako. Boli a su zeny na ktore vela myslim, ale aj tak sa im vyhybam alebbo ich ignorujem . Hlavne ak s nou mam zostat osamote vobec netusim co jej rozpravat ale inak som hrozne ukecany, v partii je to celkom ine a v poriadku. Faakt uz neviem co si mam o sebe mysliet. Asi som uz chory. Myslite, ze sa s tym da nieco robit?
