Ticha domacnost

marga, to s tym ze ked pridu deti, situacia sa zmeni, som myslela tak, ze im dvom to sice ako tak fungovat môze, ale ked pridu deti tak pochybujem. nemyslim ze on dokaze byt oporou, a v skorsich prispevkoch, totiz v inej teme, sa pisalo o tom, ze nechal svoje deti plavat. osobne si myslim ze sa k sebe nehodia. ale vecernica na to musi prist sama.

reagujem na prispevok od jajky: "zacni chodit sama von, kde sa vykecas s kamoskami, doma mu porozpravas co nove, on ti pritaka a budete obaja spokojnejsi. Nemusis ho tahat so sebou ak o to nestoji.
Takto môzete fungovat ako par, a ked pridu nahodou deti, tak sa situacia zase zmeni. "

neviem ci som spravne pochopila,ak nie tak sa ospravedlnujem.
citala som tu par prispevkov ohladom tejto temy.Myslim si,ze to je v jeho povahe,byt tichy. Vecernica,ty si asi pravy opak... To ze by si chodila vonku a vyrozpravala sa inde,by ti mozno pomohlo nachvilu,ale on sa tym predsa nezmeni,akurat by si zmiernila svoju potrebu "rozpravat". Su pary,kde obom vyhovuje byt spolu ticho a nemusia sa vela rozpravat.A potom su pary,ktore sa radi rozpravaju,hoci aj o "hlupostiach",ale to ich zblizuje. Ja osobne som ten druhy pripad,tiez si neviem predstavit byt v tvojej situacii,kedy by partner po cely cas mlcal. Hoci ho lubis,nehodi sa k tebe povahovo. A dalsia vec-ze po detoch by sa to zmenilo-je BLBOST. Ludia sa nemenia (cest vynimkam)...Tak isto je aj blbost si mysliet,ze "po svadbe sa zmeni"..To uz je davno znamy fakt,ze to nikdy neplati.. A po detoch? Co by bolo dalej? Konzultovali by ste spolu plienky par mesiacov,a potom co? Alebo by si sa ho pytala ake meno bude mat VASE dieta a on by mlcal..??...

Ak som zle pochopila jajkin prispevok,este raz sorry :) len som to chcela komentovat. Neviem v akej je teraz vecernica situacii,nieco som vycitala ze sa odstahoval? .. Drzim ti palce do buducnosti.
A k tym obdobiam ze "mesiac nic neprehovori a potom zrazu 3 dni je mily,ustretovy,pise mi sms" - asi budem prilis skepticka,ale to iste robia aj alkoholici -poznam to,lebo som s tym zila- ze dlllhe obdobie je to hrozne a potom zrazu slubuju ze sa vsetko zmeni. A vies co sa zmeni ? NIC ...
Prepacte,ze som vam vosla takto do debaty :)

vecernica, ak si nasla v sebe silu nechat ho ist, najdi v sebe aj silu bojovat dalej, zacni zit tak ako si zila pred tymto vztahom, spoločensky, neostavaj s nim doma...kazdy ste iny, myslim ze sa s nim dala dokopy lebo bol pre teba pokojnym utociskom pri hektickom zivote aky si viedla. ale ked ste zacali zit spolu, prisposobila si sa mu a ostavala s nim doma, nastupila nuda, a potom sa ani niet o com bavit...on je kludny, mlcanlivy, ak nebolo o com kecat tak sa mu ani nechcelo, a urcite ho stalo otravovalo, hovor so mnou, hovor so mnou, ked nebolo o com...zacni chodit sama von, kde sa vykecas s kamoskami, doma mu porozpravas co nove, on ti pritaka a budete obaja spokojnejsi. Nemusis ho tahat so sebou ak o to nestoji.
Takto môzete fungovat ako par, a ked pridu nahodou deti, tak sa situacia zase zmeni. Vrta mi hlavou ten jeho vztah k vlastnym detom, ak s nim naozaj budes planovat buducnost, tak si to dobre premysli.

Ahojky všetkým! Ahoj Večernica! Zasmiala som sa aj ja na tom, čo si písala,a aj tešila, že je to na tej lepšej ceste(aspoň momentálne)nuž, čo na to povedať?
Myslím si, že ked si mu nebránila, aby odišiel a správala si sa tak, ako som ti radila, že žiadne slzy a nech si ide, tak veru to zabralo!!!!! On sa zľakol, že ťa už naozaj začína strácať! a to bola len bodilinka z toho, čo si mala ešte podniknúť-teda chodiť vonku, vyvolať trochu žiarlivosti a tak. toto sú veci , ktoré fakt zaberajú. A ešte keby ťa videl, ako sa dobre zabávaš niekde v partii, tak by mu bolo aj ľúto, že nemôže byť s vami. Ver mi, Večernica, je to taká psycho-terapia na overenie skrytého vnútra tej-ktorej osobnosti, vo vašom prípade tvojho priateľa. Všetci sme zraniteľní, aj muži, aj ženy, i keď sa oni hrajú na hrdinov, ktorí nepotrebujú ani ženy, ale to nie je tak, pretože ich vnútro veľmi trpí a preto sa niektorí utiechajú k pitiu alkoholu a tak.Neviem, či ma chápeš. Škoda, že si ho nenechala ešte trochu v neistote, to by si ťa oveľa, ale oveľa viacej vážil. Teraz dobehol k tebe a ty celá šťastná si ho hneď prijala-NEM DOPADNE DOBRE! Situácia sa bude opakovať, ale potom musíš urobiť to isté! S ťažkých srdcom, lebo to poznám, čo asi prežívaš vtedy, úplne a celkom vážne mu zbaľ veci a tvár sa veľmi prísne a hrdo. Žiaden skleslý pohľad! A povedz mu, že si vieš poradiť aj sama, keďže ťa on nepotrebuje.A nemusí ti ani písať! ANo je to kruté, tvrdé, ale zaručene zaberá!
Nuž, ale keďže ste sa už konečne dali znovu do kopy, čomu sa ja osobne veľmi teším, tak ja ti skutočne a zo srdca prajem, kua, nech to už ale vydrží a navždy tak, ako ten pekný deň, ked ste sa pomerili!!!!
Určite napíš, ako sa veci vyvíjajú, lebo táto téma je asi zaujímavá pre mnohých. Je to ako kniha na pokračovanie.
Veľmi a úprimne ti držím palce-teda VÁM OBOM!

no Vecernica, pravdu povediac, som z teba trosku zmatena...s tymi obdobiami v partnerstve je to sice pravda, ale nemalo by to byt tak ze 2 dni super nasledujuce tri tyzdne v depresii. my mame s priatelom tiez take obdobia, ale je to skor- pol roka super, dva tyzdne nic moc. ja ti z celeho srdca prajem krasny vztah, tak ked ho prave mas, tak si uzi pekne chvile. ale skus napisat o par dni, prip. o tyzden. a ked to budu zase otazky typu- je on vobec normalny?, tak by si si v tom uz mohla spravit jasno a definitivne to vyriesit..Drzim palec..

Večernica blahoželám a držím palce,aby to ostalo také pekné stále. Ak má vzťah klapať,musíte na tom zapracovať obaja a snažiť sa udržať si ho,ak vám na sebe navzájom záleží.A treba aj trošku- teda dosť tolerancie a úcty. Ešte raz - držím palce!

Ked partner citi ,ze toho druheho straca je uplne prirodzene ,ze sa zacne snazit.Ono bezny zivot je skoro vacsinou taky u kazdeho paru.Su obdobia kedy je trapenie a potom je fajn.ako nahle bude mat istotu v tebe tak ste tam kde ste boli.Ja mam rada tie obdobia ked nam je s polovickou fajn ,ale su aj take hluche obdobia kedy velmi stradam.Ale uz to tak beriem ,ze to je zivot.Nikto nieje stastny az do smrti.Je velmi narocne naucit sa zit v tom uvolnit sa a priputat sa hore-dole.No da sa to.Ja uz nehovorim coby keby,ale uvidime...hoc partner by bol najradsej keby som mu verila bezpodmienecne a bola s nim stastna,vesela az do smrti. Vecernica to je ako diagnoza takyto zivot bud sa s tym naucime zit ,alebo .....

Neveim co sa stalo,. Prisiel za mnou strasne mily, usmiaty, pomahal nakupoval ,vela kecal,mal dobru naladu,zajtra bude tiez pomahat ..Dokonca tvrdil ze si zas najde cas a bude robit meditaciu a relaxaciju, ze potom lepsie sa vsetko zvlada..Planoval spolocnu buducnost ,ratal co vsetko musime urobit s tou hypotekou{ On je neprakticky ..tak len tak svojsky}...cez den mi len tak pisal smsky..no ,,ja mam otvorene usta...ze...? takehoto ho mam rada, aj ked niektore temy nevie...Pritom k tomuto navratu som nic neurobila ,neprosila, nic ,len videl ze som znicena ale to som mu ani nedavala najavo ani jednu slzu pred nim. Nechapem ,mozno mu nieco doslo v tej hlave..Ale do kedy...?A to som zas bola rozhodnuta pre rozchod a zas je milucky.Asi sme cvoci..Od zajtra ideme obaja podla knizky cvicit tu relaxacnu metodu......nechapem seba nic...

zabudla som dodat vecernica,ak si si nie ista ci ostanes s priatelom tak by som ti tiez radila stopnut hypoteku

No ja nie som v situacii ako vecernica, lebo ona ma este len pred manzelstvom ci spolocnymi vaznymi zaväzkami a tak je spravne ze sa nad tym teraz tak zamysla skor nez bude neskoro,dobre ze sa jej vztah (on) tak ukazal uz teraz.ja som v pozicii co s tym robit lebo uniku niet.moja mama je frustrovana z toho vztahu ale napriek tomu stale tvrdi ze ho ma rada,aj ho milo oslovi aj pohladi.otec mame ani na meno nepride,iba ak na navsteve.dotkne sa jej,teda co ja vidim,len pri gratulacii ked jej poda ruku a pusu a ked ide na dlhsiu cestu da jej pusu vo dverach ale ona si ju vypyta naznakom.isto viem ze mame chybaju prejavy lasky od neho.ak sa velmi pochytia otec sa nikdy neospravedlni ale nieco urobi,nejaky skutok,nieco sladke kupi alebo poda nieco mame atd.otec nie je ani kutil skor antikutil,doma navari nakupi vysype smeti a tot vsio.zvysok casu je vo svojom tichom svete pri telke alebo pri knihe,knihu cita kazdy den-cestopis alebo kralovske rody alebo o nejakom vyznamnom muzovi.zeny moc neuznava ked ide o pät minut dvanast a hovori zena tak odchadza a niekedy s nemiestnou poznamkou.obcas zajde na pivko alebo si doma otvoria flasu vinka ale ked je co oslavovat.ked si vypije ma vzdy lepsiu naladu ale vela zas neznesie to si musi lahnut a je hotovy.mama vsetko vybavuje a taha ho na vseliaku kulturu,co on vzdy osomre ale niekedy s nou ide.inak na navsteve je ako vymeneny to sa rozprava o kadecom az ziram.co sa tyka politiky dost do toho vidi aj zemepis ci dejiny ma v malicku.mama,odkedy si pamatam si kazdy den tak na dve hodinky cez obed pospi,ci tym riesi to napatie,neviem.otec ked ma kritizuje tak pre malickosti napr.ze malej nepokrajam jablko ale jej ho dam cele,preco nosim tolko hraciek ked s nou idem von,preco ideme na vylet ked hlasia dazd a podobne blbosti.akoby si nevedel predstavit ze veci sa daju robit aj inak a ze to pojde,on nad vsetkym rozmysla ako sa to neda.a preto ani nic nerobi okrem varenia ale aj to vari len osvedcene recepty dokola,cest vynimkam.je to taky chronicky frflos a ma nervy,zo vsetkych malickosti.a mam pocit ze bojuje s nami,niekedy sa sprava ako maly chlapec co sa toho boja tyka.napr.ked ideme spolu nakupovat tak normalne poberie veci do kosika a ked uz ma vsetko vystartuje k pokladniam,ja aby som bezala za nim a teraz hlada pri ktorej to bude mat najrychlejsie,dokaze vymenit aj tri pokladne a ked vidi ze v tej kde bol predtym to ide rychlejsie znervoznie a vkuse co cakame o tom rozprava ze mal ist radsej tam.alebo ked cestujeme dokaze sa dohadovat na ktorej zastavke prestupime celu cestu a pritom nam je to jedno ci na tej alebo na tej.Ale zase neklebeti,neohovara,je verny aspon pre toto si ho vazi mama.ale mne to pripada pramalo lebo taki by sme mali byt vsetci.koncim bo som sa rozpisala.