Rozišli sme sa pred troma rokmi no ja ho stale milujem..

Chodila som s nim dva a pol roka... bola to moja laska - nazyvala som ju životná, až sa jedneho dňa všetko pokašľalo, viac hádok - viac kriku, no ja som to všetko považovala za bezvýznamné, veď to poznáte - ľudia si začnú hľadať na sebe tie najmenšie chybičky, no aj napriek tomu že to tak bolo aj napriek všetkému som ho milovala aj milujem. Odvtedy som mala dvoch chalanov,také chvílkové, nikdy to nezaslo dalej ako po bozky lebo vzdy som ho videla - moju lásku, snazila som sa žiť a aj sa snažím bez neho(povyhadzovala som všetko od neho, snažila som sa to preskakať, alebo som si hovorila zíde z očí aj z mysle no nie je to tak)! - ale neviem ako ďalej občas ho vidím a myslím si ,,a hľa aky si šťastný určite bezomňa, aj mu to chcem dopriať, ale nejde to - milujem ho tak strašne a tak bezhlavo. Chcem ho.. chcela by som ho spat ale už sa neda - ako sa to dá vyliečiť???!!!! Každy tu dookola melie že čas všetko vylieči ale mne sa zdá že prešlo veľa času veľmi veľa... a nič sa nedeje - len moje srdce ma bolí čoraz viac.. Niekedy mam chuť niečo spraviť, ale po nociach plakavam čoraz viac.. som v neustálej depresii, kamosky mi dohadzuje rande na slepo, ale to je úbohé až to bolí a aj keď si ja niečo dohodnem , tak vždy len zrovnávam aký je ten a aký bol a je on.Je to až na umretie, mam pocit že sa zbláznim, že patrím na psychiatriu, veď so mnou to už takto ďalej nejde. Čo mam robit? Dá sa vyliečiť z lásky?(LEN MI TU NEHOVORTE O CASE - ze vsetko vylieci) DAKUJEM ZA VSETKY RADY!