nekomunikativna:(

dakujem.

ticha tak bud rada ze mas frajera,ten by mohol byt velka opora v tvojom trapeni,takze vzdy ked ti bude tazko a budes sa citit sama tak si spomen ze ho mas a ze ta nadovsetko lubi.Ja som to mala este horsie kedze som ani frajera nemala,keby som ho mala ta kaslem na nich.Pises o maturitach cize si v maturitnom rocniku?Tak potom uz coskoro vypadnes z tej skoly a na vysokej to bude ozaj ine,tam ludia zmyslaju inak nie tak zlomyselne ze koho potopit alebo zosmiesnit,takym niecim sa tam uz nik nezaobera lebo by vyzeral ozaj ako blbec.A potom by bol on mimo kolektivu...
A este taka vec,nedal na sebe poznat ze ta trapi ich spravanie voci tebe lebo ked vidia ze si z toho znicena tak to ich zlomyselne duse este viac bavi.Tak sa naozaj na nic vykasli a nejako to uz pretrpi.Mysli radsej na maturity,to bude lepsie ako sa zaoberat nejakymi debilmi co za to nestoja.

no to nie si sama.na zakladnej somnebola v strede kolektivu ale mala som zo tri kamosky ktore ked boli prec tak som sa tak citila.ako prisla stredna som bola absolutne sama.baba s ktorou som sa kamosila ,nemyslim to vzlom ale nebola celkom normalna.zacala si o mne vymyslat veci,a absolutne sme sa prestali bavit.teraz sme uz uzmierene.no alôe bola som tam skoro vzdy sama.nas kolektiv bol hrozne dynamicky.mala som depresiu lebo som nemala ani tu jednu kamosku.no a uz sa to nedalo vydrzat...zacala som citat psyxologicke kniyy na pozitiv myslelnie.....a prestala som citit aby som uz netrpela a nepripadala si jak debil.toto suvisi s temou...CO MAM ROBIT??

Bože, len sa neboj, ak niečo zlé napíšu na stužkovej alebo povedia, tak sa zosmiešnia iba oni. Ale myslim, že nikto nebude nič zlé písat ani hovorit na teba, nakolko na stužkovej sú aj rodičia aj učitelia a mohol by to potom niekto chápať tak, že ta šikanizujú, a predsa nikto nechce mat problémy. Myslím, že si uplne normálna, a len si nezapadla do kolektívu, ale to sa zmení uvidíš, možno po stužkovej a možno na vysokej budeš mat super kolektív. Ked chces tak to povedz svojmu chalanovi, som si ista, že ta len ubezpečí, že si uplne normálne. Len neroz si zbytočne nervy zo spolužiakov. A never tomu, čo počuješ, že on sa učil resp. vôbec neučil a vie to - spolužiaci občas machrujú a nehovoria pravdu...

mne tak o tych chalanov nejde, ved ja frajera mam a ani sama neviem ako je mozne, ze som ho neodplasila. aj ked zo zaciatku nasa komunikacia bola taka biedna, no teraz je to v poriadku, tak ako ma byt. len ja neviem co so spoluziakmi a spoluziackami celkovo. napr.nechapem ako moze niekto povedat, ze on sa neucil a pride do skoly a ma dobre znamky. a ja sa doma trapim, odolavam telke a niekedy dostanem aj horsiu znamku ako dotycny. a je to tu - oni maju cas na vela veci ja nie. ani neopisujem. posobim ako najvacsia bifloska triedy!a asi sa az velmi snazim.ale zase nemozem teraz polavit, ked budu maturity. a taka menejcenna si pripadam. neviem ci chyba je len vo mne, alebo nemam okolo seba spravnych ludi. obavam sa, ze ta prva moznost je spravna. a to ma trapi. aj priatelovi sa s tym bojim zdoverit. a bojim sa, co na mna napisu na stuzkovu.

No to je sranda, kika7777 ja som bola presne taka ako ty a az na vysokej mi je uplne skvele ziadne intrigy,skvely kolektiv,s kazdym sa da porozpravat.Ticha ziadneho psychologa ti netreba,skratka mate blby kolektiv,neda sa predsa bavit s niekym kto sa zo mna za chrbtom smeje,to da predsa rozum,ja som bola na zakladke a strednej tiez taky outsider a teraz je to totalna pohodka,dokonca sa tesim aj do skoly co predtym bolo nepredstavitelne,tak nic sa neboj, si normalna.

Presne, ako keby si čítala seba. To iste som bola aj ja ked som chodila do školy. No, ked som sa dostala na vysokú všetko sa zmenilo. Teraz som zistila, že chyba nebola vo mne, ale v okolí. S chalanmi som sa začala rozprávat až na vysokej, tam som zažila pre pozvania na kávu, prvé darčeky od ních, no uplne niečo skvelé, čo som dovtedy nikdy nepoznala. Aj kamošky som mala, jednoducho som sa tam uz nebála, lebo tam už su viac inteligentný ludia, ako boli na základnej a strednej. Aj ja som mala na strednej len 1 kamošku, a ked ochorela tak som cez prestavky sekela sama a čakala, kedy začne dalšia hodina. Dobrá rada pre teba - teraz sa na chalanov vykašli, pravdepodobne nie je ani jeden pre teba, na vysokej ich stretnuš kopec a bude super, a oni budú viest diskusiu, tak sa nemusis kvoli tomu bát, a ked kamoska ochorie, nesed ako kopka nestastia, lebo ostatni si to dobre všimajú, ale kup si ráno casopis napr. Zdravie, Eva, alebo noviny Sme, Nový čas, a čítaj ich cez predstávky, možno prídu za tebou aj nejaké spolužiačky, či by si im ich potom nepožičala, a diskusia sa može začat ohladne článkov, ktoré sa tam nachádzajú. Neboj, jednoducho máme takú povahu, tu už nezmeníme,ale hlavne sa nesmieme trápit. Aj ja som sa učila na veľmi dobré známky.
Presny návod na zapadnutie do kolektívu neexistuje, lebo kazdý kolektív je iný, ale ver na vysokej sa to vsetko zmení, tam nie sú ludia tak namyslení...

ticha a je to len v škole čo doma a inde?

Tebe by naozaj pomohol/a psycholog-ička. U teba je problem určite ktorý by s Tebou dokázala \\\\\\\"vyliečiť\ \\\\\\" pekným rozhovorom. Neboj sa , už tu si ukázala, že sa chceš v svojom správaní zmeniť.Pozri, čo Ti všetko vadí. Prečítaj si pozorne, čo si o sebe napísala.\\\\\\\"...n eviem kecat;... ze sa neviem vobec zabavat, ze niesom za srandu;...nechcem byt sama. Ked ti tu aj niekto poradí, budeš mať desiatky pripomienok a to by si sa zase s písaním zdržovala a ťažko hladala to co chceš.Ty sa musíš presvedčiť sama, že na to máš ako sa správať kolektívne a dokázať sa presadiťť.Neboj sa ísť k psychologovi, ty si prípad na dlhé písania a povzbudzovania, že na to máš.