PSYCHICKÁ OPORA PRE MATKU KTORÁ PRIŠLA O DIEŤA

už rozumiem, ale keď to vie už toľké roky, aká je chorá, tak by mohla byť s tým nejako vyrovnaná, aj keď... viem, ľahko sa mi o tom hovorí. Prosím ťa a aká je ozajstná prognóza tvojej švagrinej? Je fakt už "zubatej na lopate". Má bolesti? Trápi sa?

ano, ak ju nedostanes k psychiatrovi, co urcite nie je hanba, skus sa porozpravat s obvodnym, ci jej nieco nepredpise na ukludnenie, v lekarni sa taketo lieky volne nepredavaju
citala som tvoj prispevok k tej postihnutej dievcine v inej teme, takze viem o kom hovoris

oprava, alebo aspoň nejaký neurol,
oprava, lekárovi, ktorý
človek nestíha tak rýchlo ani písať, ako myslí, a potom... robím chyby, prepáčte

bambulka, dcera ma 35 a je postihnuta, este neumrela...takze dalsie dieta asi tazko

No, to si fakt predbehla udalostiam, tak potom doporučujem, aby si jej natĺkla do hlavy, nech nehovorí, že umrie, ale musí žiť!!! Preboha a čo je tej postihnutej, však neexistuje, že by jej nebolo pomoci.Akú má Dg.? Ja idem na vyšetrenie práve k nejakému lekárovi, ktorí vraj dal dokopy koktajúcich ľudí, potom takých, čo boli imobilní a teraz chodia normálne. Je z NZ. Nedá sa nejaké riešenie pohľadať? Čo sa liekov týka, ja by som išla asi na tvojom mieste za svojim obv. lekárom, povedala, o čo ide, a nech na tvoje meno niečo vypíše, aj keď každý niečo iné znáša, ale aspoň nejaká neurol, alebo ja neviem čo, alebo niečo šumivé na ukľudnenie existuje.

Ano, aj ja som toho názoru. Rozhodne vyhľadať odborníka, aspoň psychológa, keď nie psychiatra a nenechávať si nič pre seba, podeliť sa treba s blízkymi o všetky pocity. Je to hrozné na to aj pomyslieť, cítim s tebou. Ale treba veriť aj v to, že snád bude ešte ďalšie dieťa.Lekári nedoporučujú hneď otehotnieť, ale poznám takých, ktorí hneď na to mali druhé a všetko sa tým vyriešilo.Psychicky, fyzicky a tak. Neviem, koľko malo dieťa rokov a za akých podmienok"odišlo", aj to je rozhodujúce.Podeľ sa s nami, nenechávaj si pre seba nič, uľaví sa ti...Držím palce

Presne na toto som myslela aj ja. Možno sa teraz všetci nahneváte, ale predbieham udalostiam. Jedná sa o moju svokru, ktorá sa 35 rokov stará o svoju postihnutú dcérku, a teraz už pomaličky umiera. Svokra mi stále pripomína, že keď sa stane niečo dcérke, zoberie si život. Podpora rodiny, no neviem, podľa mňa jej nepomáhajú. Slovne určite nie a inak sa nedá. Sú zkormútení, nešťastní. Je to veľmi dobrá svokra, chcela by som jej pomôcť, a lieky na ukludnenie mi poprípade dajú v lekárni aj bez predpisu? Asi nie, nepôjde k lekárovi, psychiatrovi sa nezdvôverí, už to vidím, chcem pomôcť, veď je to manželova mama a mám ju rada ako vlastnú. Ako ju donútim k psychiatrovi? Príde aj k nám?? Možno by pomohol už aj teraz, stále sa pozerá na dcérku ako leží na posteli a opakuje, ona mi umre, ona mi umre D: je to zkľučujúce

toto je velmi tazke....urcite by som ju dotlacila k psychiatrovi, s takouto situaciou sa clovek vyrovnava roky a nikdy sa s tym nezmieri, na to prve najhorsie obdobie by bola urcite vhodna podpora psychiatra aj lieky na ukludnenie, podpora z okolia je urcite tiez strasne dolezita, ale cez to najhorsie obdobie by som radila psychiatra. Dobreho psychiatra. A potom, snazit sa aby bola v kontakte so zivotom, aby sa nestranila ludi, tahat ju do spolocnosti, do roznych aktivit, aby zacala mysliet na ine veci.