Nemam chut zit..

anonymka, ked to co prezivas nikomu nepovies a budes sa trapit sama, tak ta naozaj nikto nepochopi. vedz, ze je naozaj lepsie sa o svoje trapenia s niekym podelit. nemusi to byt zrovna psychologicka, ked k nej nechces ist. mozes to povedat nejakej kamaratke, sestre...tomu komu veris...

Dakujem vam,ze ste zareagovali.Preco su vo svete uplne ine hodnoty.Musime byt krasni,stihli,dokonali..Aj ked je to len prvy dojem,ale aj tak.Ale moj problem spociva aj v niecom inom,teda v niecom inom,co je dost zavazne.Nieco trva uz 4 roky,a nesmie to pokracovat.Ako sa donutit k zmene.Ta zmena je len na mne.Je to tazke.
Janko dakujem,radsej ale nie..hmm
Kiwemai-neviem,mozno..vsetko zalezi odo mna,ale neviem ,ci, to dokazem zmenit,mala by som,neviem,ci to zvladnem..
marinka18-drzim palce aj ja tebe,k psychologicke asi nepojdem,aj ked by som mozno mala,ako mi psychologicka pomoze? neviem ,ci k nej budem uprimna,ako mi ona moze poradit,ak je vo mne blok.To ,co prezivam ,sa asi pochopit neda.

Ahojte,aj mne sa niekedy nechce žiť,hlavne,ked sa nahrnie vela problémov,ktoré sa zdajú neriešitelné,alebo riešitelné len s kopou peňazí,ktoré ja nikdy nemám...ale vždy sa to nejako vyrieši...Prežila som aj horšie obdobia,bola som Týraná a zastrašovaná,vtedy som chcela veľmi umrieť.Tak veľmi,že som jednoducho prestala dýchať,odpadla som...ale facky môjho exmanžela ma prebrali...dnes som mu za ne vdačná,lebo by som nevidela dospievať svojich synov.Prajem všetkým,aby v živote stretli tých správnych ľudí,ktorí im vrátia chuť žiť,alebo aspoň ukážu správny smer...:-)).

Presne tak a to pátranie bude úspešné. Lebo tých ľudí akých potrebujeme k šťastiu je na šťastie stále veľká hromada. Nevidno ich lebo nekričia, nevyskakujú štýlom ja, ja, len ja!!!!. Ale sú tu. Aj v tomto fóre.

Zdravim Vas tu..... Tento zivot je jedna velka prasacina, Bohom sa stali peniaze a moralka a ludska dostojnost placu niekde v kute. Je to jednoducho tak. Vali sa to na nas z TV, radia, novin, ludia bez ludskych kvalit sedia v parlamente, vlade, na uradoch. Hlupaci moderuju relacie a telo sa stalo mierkou toho, ci je niekto uspesny alebo nie. Osobnostami sa nazyvaju Rozboril, Rolincova, Majga, Horvathova... atd. Kto sa ma v tom vyznat? Dolezite je patrat po normalnych ludoch, ktory vyznavaju hodnoty ako rodina, laska, priatelstvo a kariera a prachy su len okrajovym zaujmom. To je moja rada. Prajem Vam uspesne patranie a pohodu v zivote.
Miro z Nitry

dievcata za vsetkym zlym treba hladat aj nieco dobre.a k psychologovi mozte ist aj bez doporucenie obvodneho lekara.pomoze vam ak sa niekomu zverite.ale silu musite hladat v sebe.drzim palce

ja mam presne taky isty problem. ibaze u mna to netrva 4 roky, ale 18 rokov, teda od narodenia. narodila som sa s myopatickym syndromom. nevidno to sice, ale kazdy, kto ma pozna a vie o tejto chorobe ma chce dirigovat alebo usmernovat. moj otec sa kvoli tejto chorobe na mna a ostatnych z rodiny vykaslal, nebol pri nas asi 10 rokov a ani ho uz nezaujimame. rozvadzaju sa s mamou. nikdy mi nikto nepovedal, ze co mi je - ani lekari ani rodicia. ked som bola v nemocnici, boli to sestra a mama, ktore vedeli o vsetkych vysledkoch vysetreni. ja som bola ako vzduch. a nie ze bola, ale som!!! mozem robit len veci, ktore mi oni dovolia. a je este vela inych problemov, o ktorych sa nebudem rozpisovat, lebo by som pisala do nekonecna. ale ked napisem, ze som asi 2x (mozno viac) mala 100 chuti skocit pod vlak alebo auto, tak myslim, ze to vysvetluje vsetko. takze uplne ta chapem anonymka. aj ja sa stretavam s pretvarkou a falosnostou a je mi z toho na zvracanie. ale zivot je taky... a bud sa s tym zmierime alebo sa zosalime a skoncime na psychiatrickej klinike. skus zacat chodit ku psychologicke (aj ja sa k nej chystam v blizkej buducnosti). pomoze ti. ibaze chod najprv k obvodnej lekarke a ta by ti mala dat sprievodny listok. ak nechces hovorit obvodnej lekarke, ze co ti je, nehovor. povedz len tolko mozno, ze sa chces poradit so psychologickou o niecom osobnom. klamat predsa nebudes :o). drzim ti palce.

ta pretvarka je asi ako uder do tvare boxerskou rukavicou...neznasam ju...plno ludi naokolo sa pretvaruje a nieje potom jednoduxe odhadnut, kto je aky...niekto je priehladny - vidis mu az na dno duse a niekto zasa "nepriepustny"...aj ja mam obcas taketo stavy, pretoze zivot neprebieha podla mojho scenara, zial...ale ber to tak...s rezervou. viem, je tazko povedat, hod to za hlavu...aj mna to trapi, ked na mna pride taky cas a ja sa neviem cez to povzniest...a potom horko tazko sa nieco vo mne preberie...je to tazke...prisposobit sa...
ale naozaj nieje nic, co by ti dokazalo urobit aspon trosku radost?

ak chces,mozes napisat nieco viac.Jano

ahoj.si dost uprimna.pises nieco,co sa neda prehliadnut len tak."nemam preco zit"to nepise len tak hoc-kto.jano