rada by som poznala nazory tych, co byvali na internate/private, ako by ste/ste riešili pripadne taku vec napr. mam spolubyvajucu (teda viac, ale teraz sa jedna o jednu). velmi sa nebavime, lebo nemame o com. ona ma priatela, ktoreho som (nastastie nevidela) ani nechcem spoznat. doviedla si ho akoze tajne, ale zvuky su zvuky. proste tenke steny... nemozem jej to zakazat, ale ani neviem ako sa mam tvarit. zatial sa tvarim ze akoze nic, o nicom neviem... ale to jej musi byt predsa jasne, ze musim nieco pocut cez tie tenke steny. mozno si poviete, ze to zbytocne riesim, ale skuste si takto byvat. clovek sa citi pozorovany, ze kedy zalahne apod.
spolubyvajuca
inpudens
inpudens
no myslim, ze to neprepocula, ale zatial to zrejme neriesi. jednak nas tu vsetkych nepozna zatial. ale urcite vie, co sa tu deje..., dalsia vec je, ze väcsinu dna je prec a vecer chodi chlastat niekam. ona si ho dovedie akurat cez vikend, ked tu ostatne nie su. ale ja nemam kam odist, tak to musim trpiet. navyse mam ako jedina izbu hned vedla. kebyze to je na druhej strane bytu je mi to jedno...
barbinka
aj tak by jej to vadilo, by sa nemohla sústrediť. a tej bonzáčke ten jej frajer nevadí?
inpudens
no to ma dva háčiky. 1. mame susedku notoricku stazovatelku (ma cislo na majitela bytu) 2. ona ani skusky velmi nema, studuje prekladatelstvo a pise akurat seminark, eseje...
barbinka
sprav na oplátku nejakú párty, keď sa bude spolubývajúca učiť na skúšky a možno jej to zapne.
