Hyperaktívne dieťa

BLANKA,ja som sa snazila si rozdelit den tak.Pri synovi som mala velke stastia/v nestasti/lebo som bola sama,ex ma nechal,takze vsetok cas som venovala synovi.A den som mala rozdeleny tak,ze som bola stale a stale s nim,vsade som za nim behala atd.a az ked isiel spat tak som si urobila co som potrebovala.Je pravda,ze ked nespal tak stale behal,chvilu neobsedel...ale ja som mala dobru kondicku trpezlivost...tak chvala bohu som ho zvladla...nikdy nemal ziaden uraz,nic zlomene...a postupne nejak sam z toho vyrastol...ziadne lieky som mu nedavala,nic na ukludnenie...len vela casu som s nim stravila,hrala fudbal,vsetko...a dcera ked bola hyperakt.tak pri nej som uz mala aj druha,ale tiez chodil do prace a na brigady,takze som tiez mala ju viac ja a mala som aj viac prace,ale zase som to zariadila tak,ze ked bola hore venovala som sa jej,a ked spala tak som si vsetko porobila,a ked som chcela pracovat na zahrade tak som si ju bravala zo sebou a ukazovala som jej co robim a ona sa zapajala so mnou do prace...a tiez chvala bohu,preslo to bez toho aby sme niekam chodili po psychlogoch atd.Neviem BLANKA,aky Ty mas presne problem....tak ak chces tak napis.

mame 3rocneho syna a je tiez hyperaktivny niekedy je ako aniel a zase su dni ked nevieme co snim.chodim snim k psychologicke,ale tam mi este nic nepovedala ze co a ako ked ma svoje zle dni.prosim pani mariu o radu ako zvladla a co pomohlo jej detom stoho vyrast.niekedy su dni ked uz neviem ako nanho.dakujem

msaj,no este stale je dieta,moj syn ma 18-nast a je uplny opak ako bol.A dcera tiez sa skludnila ma 11rokov...a u kazdeho je to ine a je pravda,ze treba zamestnat a vela trpezlivosti s takymi detmi treba.A hlevne nesmu sa nechavat sami,lebo nevie clovek,co by vyviedli...ja som ich mala stale na ociach a robit som mohla az vtedy ked spali...

ja mám 10-ročného syna, tiež hyperaktívny odnarodenia, a mám pocit, že z toho vôbec nevyrástol, treba ho len niečim zamestnať, podľa mňa najlepšie šport a aspoň 2x do týždňa, veľa sťastia

Tiez som mala aj syna aj dceru hyperakrivne.Ked si spomeniem na tie doby...ja som musela za nim behat,a cjhvilu neposedel.Ked som prisla na pieskovisko,vysypal hracky na piesok,/ja som si zobrala pletenie,ze budem pliest a omyl/,a uz ho nebolo.Deti sa hrali z jeho hrackami a ja som behala za nim okolo panelaku.Ked sme boli na autobusovej stanici,zbehal celu stanicu...atd.no proste chvilu neposedel.Clovek musi mat vela trpezlivosti a pevne nervy,ja som to na stastie zvladla,aj dcera bola velmi hyperaktivna,tiez nechodila,ale behala...no,ale chcem napisat toto,ze syn postupne s toho vyrastol a dcera takisto,takze treba len na to CAS A PEVNE NERVY A TRPEZLIVOST.

Milé mamičky, vaše deti sú hyperaktívne vtedy, keď im dávate hyperrýchlu energiu v strave. A to sú jednoduché a dvojité cukry. Tieto sa prakticky nemusia tráviť a OKAMŽITE prechádzajú do krvi a do buniek, kde spôsobujú doslova výbuchy energie. Keďže sa rýchlo spotrebujú, následok je po krátkom čase ďalšia potreba ďalšieho prísunu cukru a sme v začarovanom kruhu. Okrem toho dochádza ku kradnutiu minerálov a vitamínov, hlavne B a preto sa deti nesústredia a nervy nepracujú dobre.
Riešenie : pomaly trávené cukry z celozrnných obilných jedál a zeleniny.
Tie deti za to nemôžu a zaslúžia si šťastné a pokojné detstvo.

ja mam 3rocneho chlapca a podozrievam ho ze je hyperaktivny, stale sa vrti, niekam vylieza, je kludny len ked mu zapnem telku, stale rozprava, je to v pohode v jeho veku?

.. neviem ci sa z toho da vyrast ale len spravnym sposobom usmernovat, je potrebne o tychto veciach rozpravat so specialnymi pedagogmi..
www.modernaskola.sk
prajem vela trpezlivosti