neverim nikomu:(

Mila ariadna...nepisem riadne sracky, pisem len to, co mi lieta hlavou...ak sa ti to zda nepoxopitelne, tak moje prispevky necitaj! dakujem

:-)

kiwemai - ano si cela komplikovana, to vidiet,hehe. Inac ten prispevok..hmmm, no fakt ..ty fajcis travu alebo neee? alebo je fakt taka onaaa zaostalaaa

kiwemai, to co pises za sracky, ved si to precitaj este raz :-)))

taký čiernobiely príspevok a taký čiernobiely život,to treba chytit to ruky a rýchlo,vyfarbit,možno to nebude na prvý raz dobre,ale všetko sa dá napravit.

pocuj baba...a necitis sa casto sama a utrapena?? nemas niekedy pocit, ze ta nebavi zivot?? lebo ja mam take pocity, najma ked som sama a neviem si rady...lebo to moje trapenie nevedie vlastne k nicomu...a ked sa tak zamyslim, tak sa ani nemam nad cim trapit, ked porovnam moje problemy s problemom niekoho, kto ma vacsie problemy(hladujuce deti, opustene deti, krizove manzelstva, nexcene deti, bezdomovci...)alebo s problemami niekoho, kto ma ten problem vacsi a predsa si povie, ze svet sa kvoli tomu nezruti...lebo casom dospievam k tomu, ze nemam vazne problemy, len vela veci mi pripada ako problem...vyjadrila som sa asi dost komplikovane, ale ja som v skutocnosti cela komplikovana a potrebujem urobit vo svojom zivote zmenu...len neviem ako...ale viem, ze casto potlacam svoje skutocne JA a moje sebavedomie sa rovna nule...mam strax pred okolitym svetom a malokedy sa dokazem poriadne odviazat, uvolnit...a bojim sa, ze ludia moje nazory neprijmu a...ani neviem, ci vobec mam nejaky svoj vlastny nazor...toto forum tu nezaradujem, co sa tyka mojho nazoru, lebo ludia, ktori su tu, nevedia kto vlastne som, takze sa nebojim odhalit moje JA...je to tazke...a ako som uz povedala komplikovane...sama neviem co vlastne xcem...som nerozhodna...a velmi nedoverciva...a pravdepodobne z toho velkeho stresu, uvazovania, premyslania nad niecim co mozno ani neexistuje, no zatazuje moju dusu, mi uz vypadavaju vo velkom vlasy...ja fakt neviem...ale ludsky mozocek sa predsa nemoze az tak zablokovat, aby nikomu neveril? ci ano? ja sa citim lepsie, ked mozem niekomu verit, ale je taka len jedna osoba...no ako som sa uz vyjadrila...aj ta to zo mna musi neraz len tahat...a to casto postupne...nie vzdy poviem vsetko naraz, casto si nexavam este nieco pre seba a az neskor dostane zo mna aj to nieco...a ja tu osobku potom ranim, lebo si mysli, ze jej neverim...trapi ma to...xcela by som, aby to bolo inak...ale nejde to...nieco je vo mne a ja musim zistit co...a to nieco je asi v kazdom cloveku, ktory nema taku spriaznenu dusu, ktorej by povedal uplne, ale uplne vsetko bez akehokolvek vahania a presviedcania...

toho keneta nepocuvaj...je to riadny pako...

nie prosim ta never nikomu. je to naozaj pravda.

ahoj baba, ja mám tiež takýto problém, menám pri sebe človeka, ktorému by som úplne dôverovala...bojím sa toho, že ma môže sklamať a raniť ma, i keď viem, že mojou prehnanou opatrnosťou nič nevyriešim...snažim sa to zmeniť, ale fakt je, že mi to ide dosť ťažko....

aj ja mam problem niekomu verit...ani najlepsej priatelke nepoviem vsetko...vsetko poviem iba osobe, ktoru velmi lubim, no aj ta moja osobka to zo mna neraz musi tahat, kym zo mna nieco dostane...mam s tym fakt velky problem...ale s tym, ze odkopnes kazdeho xlapa vela nevyriesis...nie vsetkym ide len o to jedno, co si ty myslis...vsetci sme nejaki...aj medzi nami babami sa najdu take tipy, ktore potrebuju skusat, aj ked mne sa to zda smiesne...naco skusat? ved treba spoznavat...a tak si stoj stale pekne za svojim a nedaj sa vyskusat:)) ale to, aby ta niekto blizsie spoznal radsej nekaz...lebo je rozdiel skusat a rozdiel spoznavat...nemusis o sebe vykecat hned vsetko naraz...staci kus po kus...ale to je len moj nazor...:)