Depresia

Depresia môže mať veľmi veľa príčin.Depresia je chorobný smútok, ktorý môže, ale aj nemusí mať zjavný dôvod.Depresia je chemická nerovnováha v mozgu.Ľudia, ktorí trpia depresiami majú súčasne nedostatok troch významných neurotransmiterov, látok ktoré pomájaú prenášať nervové vzruchy v mozgu: dopamínu, sérotonínu a noradrenalínu.Nikto nevie čo vlastne spôsobuje pokles týchto hladín.Faktormi, ktoré spôsobujú sklony k depresiám, sú gény, osobnosť človeka,( častejšie u úzkostných a náladových ľudí),rodinné prostredie.Spúšťačmi môžu byť životné udalosti,stres,telesná choroba,nedostatok denného svetla.Kedysi mali odborníci sklony deliť depresie na exogénne a endogénne. Od toho sa upúšťa,pretože pri liečbe depresie to nemá nijaký vplyv.Depresívni ľudia sa cítia mimoriadne zle najmä ráno. Veľmi nesprávne je bagatelizovať problémy toho kto trpí depresiou a zdôrazňovať mu, že sa " musí vzchopiť".Takéto povzbudzovanie je nevhodné.Treba len ochotne načúvať a jemne vzbudzovať záujem o okolité dianie.Antidepresíva zväčšujú množstvo neurotransmiterov,prenášačov vzruchov.Antidepresíva nie je dobre kombinovať s prírodnými liekmi,napr.ľubovníkom.Antidepresíva nie sú návykové, mali by sa užívať ešte pol roka po tom, čo depresia zmizla a treba ich vysadzovať postupne.

Daj si včeliu materskú kašičku a po čase sa budeš mať fajn.K tomu niejaký antioxidant a zabudneš na depresie.Poradím mailom.

Postreh, máš pocit, že by som Ti bránil vyjadrovať tu svoj názor? Ja si myslím že nie. Ale za každý názor človek musí zdieľať aj následky. Ja som ich ochotný zdieľať, a Ty?
To platí aj pre Gapetiniho.

Postreh, vidím, že máš neuveriteľný talent robiť z komára somára. Nikdy som netvrdil nič z toho, čo tvrdíš Ty. Mojou úlohou je upovedomiť ľudí o tom, aby počítali s možnosťou otravy ortuťou.Robím to preto, lebo táto osveta tu chýba, a ja som kvoli tomu musel neznesiteľne trpieť vyše tridsať rokov, kým som prišiel na to, čo mi je. Nechcem, aby to museli zažívať aj iní ľudia len kvôli tomu, že sa o tom dostatočne neinformuje. Nikoho tu nenabádam, aby si dal vybrať amalgámy, alebo detoxikoval od toxiských kovov, pokiaľ sám tú potrebu necíti. Nie sme rovnako citliví na toxické kovy. Takže to, čo jeden dokáže odbúrať bez problémov, druhý nedokáže. To je všetko, na čo tu chcem poukázať. Tí, ktorí nemáte pocit, že by váš problém mohol vychádzať z intoxikácie toxickými kovmi, nedávajte si vyberať ani amalgámy, a ani nedetoxikujte. To, čo tu uvádzam, tu uvádzam len pre tých, ktorí by mali závažné podozrenie, že sa ich to týka. Máš ešte nejakú námietku postreh?

Rencaaaa, ahoj:) Ako sa ti dari? Prepacte, ze nepisem, ale nechodim casto na net, tak som tu len tak na skok, ani nemam cas to tu cele precitat, len vidim, ze je tu nejak dusno. :(

Postreh, ďakujem veľmi pekne! Dnes jej zavolám, dúfam, že tam netreba ísť osobne...

oprava,nechaj aj ty navy slobodne ľudí vyjadrovať a písať svoj názor.(gapetini)

nellka je pekné že chceš pomôcť svojej priateľke.Ak chceš vynechať obvodnú, musíš zájsť za psychiatričkou sama a dohodnúť sa s ňou,prípadne nech ju psychiatrička sama objedná,určite to pochopí.

Ak sloboda nepozná hraníc tak nechaj aj ty navy si myslia že pojedli všetku múdrosť sveta a myslia si že len ten ich názor,je správny názor.Niečo objavia a hurá,poďme na to,je to z ortuti,dajte si všetky plomby vyhádzať, depresia je z toho.Všetci sú zamorení ortuťou, všetci rozbíjame ortuťové teplomery, alebo naše mamy boli už zamorené.Veď si o tom píš a detoxikuj, ale nechaj aj druhých písať svoje návody a názory.

A čo takto urobiť väčšiu osvetu v zdravotníctve a medzi obyvateľstvom, že citliví ľudia na ortuť majú problémy z bežne praktikovaným stavom? Však toto nie je novinka. Už v devetnástom storočí na určitý čas amalgám zakázali práve preto, lebo boli prípady otravy. To musí byť každý druhý otrávený, aby sa o to začalo zdravotníctvo zaujímať? Sám som si musel nájsť diagnózu, sám som si musel zistiť, ako sa to lieči a sám sa musím liečiť, pretože medicína zatiaľ neprejavila ochotu ma ani liečiť, ani diagnostikovať. Je to v poriadku? Na čo platím zdravotnú poistku, keď si to všetko musím riešiť sám, s dobrovoľníkmi, ktorí sú mi ochotní nezištne pomáhať? Je to v poriadku? A čo ostatní chudáci, rovnako postihnutí ako ja? Riešia to úplne rovnako, ako ja. Robím im poradcu, tak ako robia poradcu mne tí, čo už sa z tejto otravy dostali. Kde je zdravotníctvo keď ho treba? Pštrosí efekt? Hlava v piesku? Alebo neviera v to, že nejakú otravu otruťou vôbec máme? Uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Už som mailom informoval zopár zdravotníkov, ale zatiaľ je ticho. Uvidíme, čo bude ďalej.