Ludia,mam taky problem...s priatelom sme spolu tristvrte roka a mam ho naozaj velmi rada,ved to poznate...a spociatku nebol ani mensi problem..lenze nastupil na vysku do Ciech a tu sa zacali moje problemy...stala sa zo mna velmi smutna osoba,ktora chodila predtym vysmiata ako slniecko...viete,ako to je,ked niekto odide a chyba vam..sice chodil takmer kazdy tyzden domov...ale nezvladala som to a ani teraz to nezvladam..cez tyzden sme sa nevideli a cez vikned napr 3-4 hodiny v kuse,co je uplne strasne,postupne to zacalo upadat do streotypu a nasa komunikacia bola len cez net..a mmt zistujem,ze mame toho velmi malo spolocneho a citim taku neslobodu,ze asi by som radsej bola sama...lebo cez vikned on vyzaduje pozornost,ze kvoli mne sem prisiel..ale ja mam okolo seba aj inych dolezitych ludi a vikned je prilis kratky a teraz to uz dospelo do takeho stadia,ze uvazujem ze dam pauzu,lenze to je pomaly koniec a tak asi dam koniec...lenze on ma teraz skusky,potom je valentin a narodeniny..a neviem,kedy to mam urobit..ja som uz asi v podstate rozhodnuta,co si o tom myslite...robim spravne?..lebo mam dobry pocit z toho rozhodnutia,ze uz viem,co dalej...nebude to odo mna podle,ked mu poviem,ako to citim..lebo on o tom vie,len ked tam chodi do skoly,nemoze s tym nic urobit,ja ho lubim..ale chcem byt s takymto clovekom viacej a citim,ze sa postupne vzdalujeme od seba..ak mate iny nazor alebo daku radu,zivotnu skusenost,jendudhco napiste...
Zotrvat alebo pauza?ak chcete,mozte napisat vas nazor
napiste aj niekto ine svoje sksuensoti..prosim
daujem henny24 za tvoj nazor,hej,aj on je moja prvy laska...ale vies,ja to jeducho citim,ze to nie je navdzy..mam 18,on studuje v brne a ja tam ist nechcem,neviem preco,ale jedudhco mam sovje plany a tie sa nezhoduj us tymi jeho...teraz so msi ista svojim rozhodnutim,jedna kamaratka ma chape a druha mi pvoedala,aby som nehladala chyb tam,kde nie su...lenze vztahna dialku je nieco ine...a jednoducho mi chyba ta podpora tu pri mne...neviem,snad to nebudem lutovata ked mu to poviem urpimne,ze je rozumny clovek,tak to pochopi...dufam,len vies,ja viem,ze bude z toho smutny...a to ma bude strasne bolet..neuveritelne,ze ho urobim smutneho..ale zas uz sa nudim tu,lebo niekedy mam pocit,ze on je z jedenj casti zemegule a ja z druhej a hovorime uplne odlisnym jazykom...tych dovod je viac,preoc sa rozist a myslim,ze dam ten koniec...pauza,to je este nadej a nechcem mju davat falosnu...
Podla mna by si to mala ukoncit, aj ked ja ti do toho nemam co hovorit, a potom POTOM ked k sebe este budete nieco citit, hlavne TY a ak to bude mozne, hocikedy sa k sebe mozte vratit ak sa budete milovat.. drzim ti palce ked si sa rozhodla a aj jemu... ak si si nastopercent istá tak to urob..ja by som sa tiez rozhodla takto.. no ked ho milujes nesprav to, lebo potom to budes lutovat tisickrat viac ako keby si si bola nastopercent istá rozchodom... Mam podobnu skusenost, priatel byvaly uz - isiel pracovat na čechy a tak podobne som to citila, velmi malo casu sme mali na seba, no po rozchode som to lutovala.. a po dvoch rokoch ked som bola so svojim terajsim (a zistila som ze ma novu priatelku) som to olutovala... stale som k nemu nieco citila - moja prva laska- a stale k nemu nieco citim ale ako sa vraví na prvu lasku sa nezabuda... iba sa obavam ze som stratila svoju zivotnu lasku...
