Ahojte ....Viem, ze to sem tak velmi nepatri, prispievam obcas aj na ine temy, ale momentalne mam provblem ja a neviem si s nim rady. Mozno mnohe z vas, ak mi vobec napisu, ta povedia, ze nad cim dievca rozmyslas, ale je to pre mna aj napriek tomu vsetkemu take tazke...
takze idem uz konecne k veci..tyka sa to vztahu, chodim s priatelom uz takmer 7 mesiacov, je vsetko super, mame sa radi...samozrejme boli nejake problemy, ale dajak sa to vzdy len napokon vyriesilo...samozrejme vela krat som ustupovala ja, ale nevadi, ja som chapava a chcem aby vzdy bolo len dobre. No a pointa je vlastne v tom, ze my dvaja ked sme sa spoznali, bolo to cez net, tak on mal iny nick, nie svoj a mal tam uvedene ine veci nez je pravda, teda zacali sme si pisat, povedal mi ze sa vola Miro a je znamenia panna (16.9) ...ked sme sa stretli tiez sa mi predstavil ako Mirko...po par tazdnoch asi tak tak zrejme po 10 dnoch sa mi priznal ze to nie je jeho meno, co mal na pokeci, ze to nie je jeho nick...povedal mi pravdu , ze sa vola Marek. tak OK dajak som to prezila...ale to sme este spolu nechodili, ta som si povedala ze okej, po case sme spolu zacali chodit, bolo vyborne...az na tento "maly" detail....asi pre tyzdnom ked som bola u nich doma, tak sme sa s jeho rodicmi rozpravli na temu narodeniny a meniny...a vysvitlo, ze moj Marek ma narodeniny v iny den ako mi povedal...teda ze on je blizenec (19.6)...on bol vtedy na treningu ja som zostala u neho doma spolu s jeho rodicmi a cakala som kym pride z treningu. Ked prisiel samozrejme, ze zbadal, ze nie je nieco v poriadku. Vsetko som mu povedala, ze vlastne do kedy mi to vsetko chcel tajit, kedy mi to chcel povedat a preco vlastne nic nepovedal a atd...my sme mu du mna doma v tom septembri urobili aj oslavu, upiekla som mu aj tortu a vsetko, kupila darceky a on nebol schpny mi vtedy povedat, ze on nema narodeniny, ze proste zabudol mi to uz vtedy nejak povedat, ale nie pon ma tahal za nos. neviem si to doteraz vysvetlit. Ano sme spolu aj nadalej, ale mna to proste stale stve, neviem ako sa mam k tomu postavit, neviem ci mu mozem aj nadalej doverovat, ked mi klamal v taklejto veci...viem ze som sa asi rozpisala, ale prosim ak mozte a mate zaujem sa k tomu vyjadrit, tak vas prosim o vase vyjadrenie, ako by ste sa zachovali, co by ste robili? dakujem velmi peke! Lubim ho, ale je to tazke s nim, je to blizenec, co je dost dvojtvarne znamenie a on je presne taky..ja som byk a neviem ci sa ku mne hodi. Ano nezakladam si na znameniach, ani tomu az tak moc nemusim verit, ale on je naozaj dvojtvarny clovek. este chcem uviest , ze mam chlapec 28 rokov, co sa mi zda detinske od neho, ze na takyto vek spravil nieco take, ale ja som taka blba, ze aj napriek tomu ho lubim. :-(( Ja mam 22. Tak dakujem a dufam, ze ste nazaspali pri tomto pribehu. :-)
Ako by ste sa zachovali? Prosim o radu!
mysiccka: ano presne tak, povedal mi nakoniec, ze sa mi to bal a hanbil povedat, teda priznat sa, ale je to trapne, uz to ani nerozoberam, ze preto ze mi to nepovedal skor, ale aj pred mojou rodinou, ze sme mu prichystali oslavu, nakupila veci, darceky a taaak, a on si oslavoval , jedol tortu a chlebicky, akoby naozaj mal narodeniny, sak super nie??? nikto nema dva krat do raka narodeniny, iba on! Ano citi sa previnily, ale ja za to nemozem...a este keby sa stalo "iba" toto, ale on je vazne niekedy mam pocit, ze chory...:-) ale ja som taka hlupana, ze ho aj tak lubim a chcem byt aj s nim,lebo ked sa nic nedeje, tak je uplne uzasny...len ci budeme spolu vediet riesit aj problemy a ci by sa vedel o mna aj v buducnosti postarat, to uz sa mi na to velmi tazko odpoveda :(
Pretoze on nema ani pracu, resp. ma je zivnostnika stale je doma, nic nerobi, iba na pociatci sedi a to je vsetko, peniaze ma, to som si ista, ale nedava to bohvieako najavo. A ked sa ho spytam, ci by nechcel radsej normalne niekde pracovat, lebo tak sa len doma nudi a nerobi nic, tak mi na to neodpovedal takmer nic...iba ze on nevie a take somariny, tak som sa uz dalej nevypytovala, lebo som videla, ze by to asi nemalo zmysel, povedala som si, ze pride cas a ja sa ho zase na to opytam, ze sa porozpravama o tom..som len zvedava kedy...
barbinka: ano pytala som sa ho, ze preco to robi, preco mi nepovedal pravdu skor atd...a kedze som studovala a aj studujem ked mam cas psychiatriu - tak ano rozmyslala som ci nema nejaku poruchu, bud osobnosti alebo spravania, alebo aj ta schizofrenia, ale co myslis, ked som mu nieco take spomenula, co mi na to povedal...??? nic, iba tolko, ze on chory nie je, ze on za to nemoze aky je, on je taky a hotvo, je introvert a s tym nenarobim ja nic. a co sa tyka toho klamstva o jeho narodeninach, tak na to mi povedal len tolko, ze sa mi to bal povedat, ze ma strati, ze sa citil ako idiot, ako najvacsi debil, ale ze sa za toh hanbil, ze nevedel ako mi to ma povedat...to bolo vsetko, teda to bolo jeho vysvetlenie. Tak ako som potom uz ja mala na to reagovat, som bola uplne mimo, bola som z toho paf aj ja :(
ahoj alejandra..myslim ze jediny sposob ako zistis aky naozaj je, ze s nim zotrvas..Ale nenechaj si skakat po hlave, bud aj tvrdsia na neho..Vztah musi byt rovnocenny, nemozes byt jeho "psychologom", inak to nema vyznam..Viem co hovorim, sama som kedysi mala vztah ked som sa snazila len chapat..a..bola som nestastna..Teraz ma moj byvaly taku xantipu,ze skace ako hodinky..a..vtip je v tom ze je cely spokojny a dokonca sa uz aj zobrali..No a co sa tyka tych jeho klamstiev..mna by to tiez nastvalo strasne..ale mozno je iba neisty a bal sa ti to povedal..ja som s priatelom skoro 4 roky..on nosi cocky a nepovedal mi to..zistila som to nahodou po 1,5roku, ked som mu davala veci do tasky a objavila som tam puzdro a tak..Haluz je, ze uz predtym som sa ho pytala ci nahodou nenosi cocky, lebo sa mi to zdalo a on to poprel a dokonca ked som raz bola u neho a zabudla som si puzdro (tiez nosim), tak on ma radsej nechal spat v cockach akoby mi mal povedal ze aj on nosi a pozical mi svoje..To mi pride podobne ako s tou tvojou oslavou..Ked som na to ja prisla, dost sme sa pohadali a on mi povedal ze sa mi to bal povedal, ze cim dlhsie mi to tajil tym horsie pre neho bolo potom sa priznat..Ale inak je vsetko ok, je to skvely clovek..Takze ak chces byt s nim, tak bud..len si ho dobre vsimaj a nezaspi na vavrinoch..
pýtala si sa ho vôbec prečo to robí? vieš on môže mať kľudne aj nejakú psychickú poruchu(napr. môže byť schizofrenik), mala by si sa s ním o tom poriadne porozprávať.
ja ta chapem...vies mozno to aka si ohladuplna sa ti nemusi vyplatit...ja viem ze chces pomahat,a tak...ale na druhej strane sa mi potom nepaci postoj tvojho chlopa, ked ti v tvojich problemoch nepomaha... je mi blbe pisat aby si sa s nim rozisla....vsak vas ani nepoznam...neviem ako by si toto mala riesit...ja sm momentalne tiez na vazkach...mam taky dojem ze mojho priatela absolutne nezaujima co robim,s kym sa stretavam...nezaujimaju ho moje uspechy a podobne...a zase ked sme spolu je nam uzasne...ale chyba mi ten pocit , ze niekomu na mne zalezi...vies, napr. moj byvaly mi vzdy pred skuskou napise aspon smsku, abo zavola, ze na mna mysli, a ten terajsi si na to spomenie, az ked mu poviem, ako som dopadla...takze tak.....drzim palce, aby si sa spravne rozhodla;-)
a este nieco dakujem vam ze sa k tomu vyjadrujete, velmi potrebujem pocut aj ine nazorxy, pretoze ked sa chcem o tom porozpravat s mamkou tak si to dva krat radsej rozmyslim, lebo ona ho ide zato zahlusit..takze som rada ze som to sem napisala a dufam ze sa mi este k tomu par ludi este vyjadri!
vsetko mu vzdy pekne vysvetlim, ze ma sa to robit tak a tak , nevravim ze ja som najlepsia, ano urcite mam aj ja kopec chyb, sak ako kazdy clovek, ale on si o sebe mysli ze on je ten najlepsi, ze je dobry chlapec a take veci..mam ho vsak velmi rada ,a necem byt sama, bojim sa byt bez neho, bojim ze by mi chybal, keby sme neboli spolu :-(
nashira: dakujem za prispevok, ano budem ina, budem musiet byt ina, nebudem vsetko tolerovat a spravat sa ako pises samaritan...trosku zmenime taktiku..a mas pravdu nie som asi schopna momentalne sa s nim rozist, ale neviem preco???...uvedomujem si, ze cim dalej to bude trvat,tym to bude tazsie...ale ako sa premoct a spravit rozumny krok? neviem.. Ale po terajsich 7 mesiacoch, to uz nie je len zamilovanost, ja som si aj na neho zvykla a aj on na mna, len nemozem obcas zniest tie jeho vykyvy, ako som uz spominala je dost dvojtvarny, dokaze sa urazit za hocico a pritom si vypnut mobil a potom si ho zapne ked sa ukludni a ze sa nic akoze nedeje, alebo velmi hlupo sranduje, co mne nepripada take smiesne a iekedy sa ma to aj dotkne a potom sa zacne smiat alebo aj vazne mi povie, ze jooj sak iba srandujem...nevravim ze nemoze, ved v pohode, nech sranduje, ale nech najprv rozmysla co povie a tak to vyslovi, ale nie on to niekedy spravi naopak.. jaaj je to tazky pripad..:-(
Mam pocit,ze mu budes psychologom az do staroby ak sa rozhodnes s nim ostat.Ak sa zaoeberas psychologiou tak urcite vies ,ze laska ma niekolko faz a jednou z nej je zamilovanost.Pri tejto faze zvykne byt clovek hluchy a slepy a naivny .....S tym ako jedinci zapasime a na zaciatku sa javi ako maly problem neskor z toho vznikne nieco s cim sa nedokazeme uplne stotoznit.Partnera si vyberame ....hraju v tom ulohu aj city ,ale nemali by zatemnovat mozog ,aby nevzniklo nestastie.Zalezi na tebe ...chapava mozes byt ....len nebud slepa....atd. a rohodni sa.teraz len polemizujes no bola by si ochotna rozist sa s nim?....myslim ,ze teraz nie .A to je problem vacsiny partnerstiev skor ako su schopni ukoncit vztah pre to ,ze sa k sebe jednoducho vnutorne nehodia.....maju spolu deti ....atd.Tak kym sa rozhodnes davaj si pozor,aby si neotehotnela a spoznavaj ho.....len nebud samaritan....to sa neoplaca.Drzim palce.....
mmfcmm: dakujem ti hned za tvoje prva vyjadrenie, ano aj mne je to divne, ale ja som asi velmi naivna, vies studujem socialnu pracu, a vo volnom case psychologiu, psychiatriu, bavi ma to...a chcem ludom pomahat, tak som sa snazila byt chapava a rozumna aj k nemu ... a tak som zrejme na to doplatila...ale my ked sme spolu a je nam fajn, tak je uzasny, miluje ma, je nam spolu krasne, ale zase ano, na druhej strane si uvedomujem, ze mi klamal...a co by som mala robit, mam sa s nim rozist? ano bojim sa co bude dalej, ci mi bude aj nadalej klamat, alebo mozno nie, ja neviem..dost ma to trapi a pritom mam aj ine problemy a on o nich vie a nie ze by sa mi snazil pomoct, ale este viac mi ublizuje.. :(
