ahojte! založila som túto tému, lebo ma veľmi zaujíma ako iní partneri, priatelia, manželia znášajú bulímiu alebo anorexiu svojich polovičiek. môjmu totiž začínať preskakovať, lebo ma strašne ľúbi a nechce aby som sa pomaličky zabíjala. ničí ho to so všetkým čo k tomu patrí - depky, nervy, zúfalstvo, /seba/nenávisť, beznádej. začínam sa preto nenávidieť. vidím, že neničím život len sebe ale aj jemu a najhoršie je že s tým neviem prestať. ako ste na tom vy? moja výhoda /Aj nevýhoda/ je že môj partner vie takmer o všetkom čo sa týka mojej bulímie, o každom detaile, myšlienke, takmer o každom vracaní. a keď ma potom vidí prísť, s červenými očami ,červenou rukou od kyseliny, s hnusným smradom z úst, vidí že som si vyvolila "smrť" a strašne ho to štve, bolí, ničí... ach, ako ďalej... neviem s tým prestať. tak už neničím len seba, ale dvoch...
ako vaši partneri znášajú vašu PPP?
Moj priatel to vie a stavia sa ktomu uplne inac ako ten prvy, ten to viacmenej ignoroval, cize som mala este vacsiu potrebu na seba tymto sposobom uputavat-bezvysledne, mal svoj svet.Ten terajsi to chape a preziva so mnou a strasne tuzi po tom, aby som bola O.K.Je super, ze ma podporuje a viem, ze kazdy moj neuspech ho boli.Len sa bojim, ze raz mu dojde trpezlivost...ani by som sa necudovala.Zatial sa celkom drzim tak uvidime.
Moj priatel nevie, ze mam ppp.vie ze v minulosti som mala, ale nevie ze to pokracuje. Nema o ppp ziadne vedomosti.Akurat mi hovori, ze sa "divne" stravujem...ale mi spolu nebyvame, vsimol si to moje "zvlastne" jedenie na dovolenkach, cez vikendy ked sme boli spolu a pod.
No vidis ked si v sebe nasla silu od neho odist,to znamena ze vies triezvo uvazovat a mas v sebe velku volu.Preto verim ze dokazes zabojovat aj s PPP,mas na to.Baby ste vsetky super,nerobte sa take chudery,bojujte.Vsetky ste krasne take ake ste,ked sa vam nepaci ze ste baculky prosim nemusite,len uvazujte kde je hranica medzi stihlostou a chorobou.Drzim vam palceky aby ste mali tych najchapavejsich partnerov a priatelov,ktori vam nebudu radit a nutit vas do veci o ktorych nemaju sajn.Takych ktori vas vedia vypocut a naozaj vam pomoct.
moj ex-priatel bol v tomto priserny, zacal sa hrat na mojho terapeuta a nutil ma jest jedla, ktore som nemala rada a to hlavne vecer, lebo jemu sa pacili baculky a hotovo, stoskotalo to na stasie po pol roku, za cas zivota s nim som vracala viackrat ako teraz, on to nechapal a bol tyran a anomal, nakoniec vyslo najavo, ze psychiatriu potreboval on viac ako ja. nedokazala som sa mu vzopriet a to velmi dlho, trvalo mi, kym som v sebe nasla silu odist a zacat zit ako normalna baba a jest. teraz az na par zakopnuti fungujem takmer okey a dufam, ze najblizsi priatel, ktoreho budem mat bude normalnejsi.
brý večer:)
Môj partner je v tomto sobec, mojou bulimiou mu neničím život, ničím ho sebe a je to moje rozhodnutie..nechape to a nerieši to. Vacsina chlapov v tom aj tak vidí nejaký rozmar a nie vážnu vec. Je to len jediný človek, čo o tom vie a nesnazí sa mi nijako pomôct..aj tak nevie ako.
