zivot dava poriadne zabrat

si aka si, bud sa s tym zmieris a budes mat zivot ovela radostnejsi alebo sa s ty budes dalej zapodievat tym ako vyzeras a zivot bude bez zmyslu a zabavy. okrem toho, nie si sama, kolko ludi je takych co maju hendikep a vyrovnali sa s tym. hlavu hore

skus pozitivne mysliet, a meditovat, a zachvilu ani nebudes vediet ako budes stastna :), budem drzat palce, a nezabudaj co TA nezabije to Ta posilni :)

Prosim ta neubijaj sa psychicky,nebud zachmurena a nestastna.Musis sa ty sama nastartovat a uvidis bude lepsie, ved nenadarmo sa hovori "clovece pomoz si i panboh ti pomoze"...bojuj i ked je to nesmierne tazke! Drzim ti palce, je nas vela, ktori trpime a trapime sa mozno nie kvoli sebe ale kvoli niekomu blizkemu.Casto sa nam zdaju nase problemy neriesitelne ale nie je to tak, len musime najst spravnu cestu...Si jedinecna nikto nie sme dokonaly! Uz nikdy si o sebe nepis tak skaredo.Pa

ahoj a kolko mas rokov

veronika dakujem,ale usmev nahodit uz asi nebudem spochna dokazat..

Ahoj inkognito
V prvom rade je dobré ak sa prijmeš taká aká si a potom sa budeš cítiť lešie.To že sa ponižuješ a hľadíš len na ten tvoj hendikep to ti vôbec nepomôže.Nemôžeš sa sústrediť len na ten hendeikep-musíš sa s tím zmieriť.Len vtedy keď to dokážeš si niekam pokročila.Si jedinečná pre tento svet a Boh ťa chcem mať práve takúto aj s tým hendikepom.
Posmievanie druhých dobre poznám-sama som si tým prešla.V triede som bola dosť pomalá a vysmievali sa mi že som postihnutá-hoci som nebola.Ale to všetko prešlo.Tiež som sa dosť podceňovala ale po čase som si uvedomila že to k ničomu nevedie.Tak som sa začala mať rada aj s mojimi chybami. Od vtedy sa mi život zmenil...
Aj ja som prešla všeličím a aj teraz prechádzam ale je dôležité sa nevzdať.Veľmi mi pomohla aj moja viera v Boha.Keby som ju nemala už by som tu dávno nebola.Život sa so mnou od malička nemaznal ale aspoň viem čo od neho chcem. To že máš nejaky hendikep to ešte nie je dôvod byť nešťastná.Aj ľudia-niektorích osobne poznám s tím žijú a dokážu sa tešiť zo života aj keď sa im druhý vysmievajú.
Tak ti držím palce aby si sa dokázala na seba usmiať.Potom to pôjdem lepšie, uvidíš:-))

vela krat som sa na seba chcela..aspon som sa chcela tvari tak,ze aj napriek tomu co ma postihlo,ze som normalna baba,ako kazda ina..vela krat som som sa snazila zachovat si chladnu hlavu,kaslat na ostatnych,ale vnimat tych ludi ktori ma maju (mozno)radi..ak taki vobec su..:(
ale vzdy ked som sa obsmietala okolo zrkadla,a vravela si ze no dobre tak dnes celkom v pohode vyzeras..tak taketo myslenie ..to bolo myslenie,myslenie zalozene na otazke casu kedy pominie,lebo akonahle som si spomenula na ten moj hendikept,bolo zle..:(..lebo je ozaj cast na mojom tele.. ktore je odporne..teda tych casti je viac..ale proti tomuto,oktorom teraz pisem,sa neda nic urobit,:((a to je natom to najhorsie

Ahoj "INKOGNITO",prve co je si povedz nieco ine ako to ze si obluda, lebo som Ta este nevidela a uz mam z Teba zimomriavky... Zacni od seba!!! Ak sa zacnes mat rada a sebe samej sa budes zdat atraktivna, to vsetko sa zmeni...Pretoze to ako sa Ty citis siris dalej a ostatni okolo teba citia , ci z teba ide radost a usmev, alebo hnusny smutok a skonena hlava... Ak nemas kamaratky, zecni nieco robit... zajdi napriklad do posilovne a zacvoc si, alebo zaplavaj, alebo chod porziet koniky na jazdiaren, alebo sa len tak v jesennom slniecku poprechadzaj v parku a hladaj krasne veci na tomto svete.. Ked sa budes citi pekne, budu to citit ostatny a budu chciet byt v tvojej blizkosti. Ja viem co pisem.. Nemusis mat hned lasku nejakeho chlapca, ta pride ked ty budes v pohode a nebudes to cakat. Teraz chod k zrkadlu a usmej sa na seba, a ver, si stastne dievca, lebo si sa dnes rano mohla zobudit, mozes chodit, mozes ist do skoly... Usmej sa a napis..pa