ahojte sice viem ze tteraz si pomyslite ze taka zasrana a co moze hovorit o svinskom zivote....powiem vam dost wela o nom wieeeeem...ale posledne mesiace mojh zivota su fakt na nic:( vsetko zacalo asi novembrom minuleho roka vtedy ma matka zacala mlatit a bolo jej jedno zeci az do krvi:( potom ju to preslo ale i tak mam dodnes pocit ze ma neznasa!!! zo zaciatkom tohto roka som mala pocit ze som tu nepotrebna zacali ma opustat ti. ktorich som mala najradsej. ako prvi ma opustil moj uz zial byvaly praitel, ktori podlahol rakovine......po tej udalosti som sa dost uzavrelas do seba a prestala mat kamaratov, kamaratky .....po case ma ani neviem preco vsetci okolo zacali nenavidiet a ja hladam unik len v sebaublizovani a tak :(:(.( fkat miz ostava len zomriet?:(
neznasam sa:( nikto ma nema rad:(
chapem ta, mas to tazke, ale vies, v zivote je to vzdy tak. raz su krasne obdobia, potom smutne, raz sme hore, raz dole. a navyse nikdy nie je tak zle, aby nebolo horsie. bolo toho teraz na teba vela, ale nesmies jednoducho stratit chut zit. treba sa postavit na nohy a kracat dalej. najskor by si si mala pohovorit s mamou, mali by ste sa uzmierit, vsetko si vyjasnit, aby ste zacali opat dobre vychadzat. je strasne ako ta opustil priatel, ale jemu je tam v nebicku teraz urcite dobre a za svoj zivot este urcite spoznas svoju spriaznenu dusicku. a co s tym ublizovanim? ved to predsa k nicomu nevedie, akurat k velkym, skaredym, odpudzujucim jazvam. takze moja, hlavu hore, zabudni uz na vsetko zle, bolo to smutne, skarede obdobie, ale ty predsa musis ist dalej. nemas kamaratov, kamaratky, pretoze si sa uzavrela do seba, takze teraz sa pekne opat otvor, vyjdi si s kamaratkami von, vykecajte sa, uzivajte si, tes sa z malickosti, zo zivota, bud konecne stastna.
pernicek, v prvom rade, zacni si urovnavat vztahy-porozpravaj sa s mamou,uzmierte sa, obom sa ulavi.nepises z akeho dovodu mama ti ublizovala-mala problemu osobne,alebo s tebou?podla toho konaj.nepsises konkretne kolko mas rokov, ale da sa trochu dedukovat, tak pocitam ,ze teenager?ak nie, tak prepoac, ak ano-tazke obdobie,mnohi z nas si nerozumeli s rodicmi ,a aj taketo problemi museli riesit/nezhody s rodicmi, pocit odsudzovania sa/.v prom rade-zabudni na sebaublizovanie sa, bude to len viest k vacsej sebalutosti.prestan analyzovat problemy s toho nespravneho konca-teda rozmyslanim nad tym ,ze vsetci ti ublizuju.naber viac sebaucty a zacni obnovovat stratene kontakty-s maminou, s byvalymi kamaratmia lebo si kludne hladaj novych.prihlas sa na kruzky, kde sa zoznamis s mnohymi.je mozne ze trpis postraumatickym stresom-zo straty priatela-skus sa obratit na psychologa.drzim palce.
ze help
