S rozvedeným priateľom spolu žijeme a bývame viac ako dva roky,máme neskutočne harmonický vzťah napriek tomu,že sme prekonali množstvo prekážok aj s rozvodom,jeho exmanželkou,dcérkou i jeho drogovou závislosťou.Všetko sme spoločne zvládli úspešne, priateľ je už takmer rok úplne čistý a s jeho 4-ročnou dcérkou trávime čo najviac vľného času,ak nám to teda umožní jej matka.Vytvorila som si s jeho dcérou blízky vzťah a každý z priateľovej rodiny mi pri rodinných stretávkach neustále vyjadruje obdiv,že sa o dievčatko starám ako o vlastné dieťa a mnohí si dovolia tvrdiť,že je na mňa ešte viac nafixovaná ako na tatina.Problém je však s matkou,ktorá vedome už niekoľko rokov nerieši svoje zdravotné problémy so štítnou žľazou,čo sa zjavne odráža aj na jej psychickom stave.Jej reakcie sú často neprimerané,stále ešte podfarbené emóciami spojenými s výčitkami proti môjmu priateľovi a pocitom krivdy zo strany aj jeho rodiny.Na jednu stranu má pocit,že priateľ sa o dcéru málo zaujíma,avšak pre ňu sú rozhodujúce materiálne dary a finančné príspevky, a na druhú stranu nám ju často nechce zveriť do starostlivosti počas víkendov s argumentmi,že majú už iný program,prípadne po vyhrotení situácie sa úplne vyhýba akejkoľvek komunikácii aj cez telefón. Skutočnosť je taká, že sa vždy snažíme náš spoločný čas vyplniť zaujímavým programom,výletmi,návštevou rodiny na oboch stranách,keďže moje obidve sestry tiež už majú malé deti a moji rodičia vlastnia farmu s koníkmi a inými zvieratkami,takže sa v nej snažíme pestovať vzťah k prírode a zvieratám,ktorý v nej matka úplne potláča. Počas letnej spoločnej dovolenky si malá počas takmer dvoch týždňov na maminu ani nespomenula.A počas ďalšieho týždňa u starých rodičov chcela ,,ísť s tatom a so mnou domov, lebo u nás je najlepšie". V poslednej dobe sme zistili,že jej matka ostala bez práce aj vďaka svojim zdravotným problémom a málokedy malú odvedie do škôlky,ktorá jej pomáhala prekonávať jej prehnanú hanblivosť a nekomunikatívnosť aj s príslušníkmi rodiny ako je stará mama či krstní rodičia. Veľa krát prepadáva zo strachu pred ľuďmi,ktorým nedôveruje, do takmer hysterických záchvatov a zároveň u nej sledujeme už zanedbané vedenie pri bežných návykoch ako je jedenie,obliekanie a osobná hygiena. Taktiež si často sťažuje na zdravotné problémy,ktoré jej mamina zanedbáva.Z týchto dôvodov,ktoré nás nielen nabádajú maximálne sa jej venovať v rámci možností,ktoré nám často z nevysvetliteľných dôvodov neumožní jej matka a priateľova exmanželka,ale i z dôvodu,že skutočne sa zjavne s nami dieťa cíti lepšie sem začali uvažovať o pokuse o zverenie do trvalej starstlivosti. Ďalšia otázka nastáva,čo všetko zohľadniť. Je mi jasné,že ublížime jej matke,ktorá síce takmer chorobne tvrdí,že jej dcéra je jej zmyslom života,žiaľ nie v pravom sloav zmysle,avšak či by to nebolo pre dieťa ťažšie,keď bola doteraz najmä v opatere matky,ktorá sa však v poslednej dobe zjavne nedokáže venovať natoľko,ako si ona vo svojom veku vyžaduje. My sme obja zamestnaní s trvalým príjmom, bývame v prenajatom byte, avšak neuzatvorili sme zatiaľ manželský zväzok. Rada by som poznala názor aj nezainteresovaných na danú situáciu a taktiež možno pohľad na základe vlastných skúseností.Vopred ďakujem za každý názor.
Ako je to s trvalou starostlivosťou o (ne-)vlastné dieťa
suhlasim s mimi a. predstav si, ze si na mieste matky dietata. ako by si sa citila, keby ta opustil muz a este by ti chcel vziat aj dieta, ktore devat mesiacov ona nosila pod srdcom a potom ho snad niekolko mesiacov prikladala k prsniku? to puto tam je, aj ked dieta sa mozno sprava navonok inak. prepac, ale snazte sa, aby ste mali co najskor vlastne dieta, potom uvidis, ake to je. a ked sa ti raz, nebodaj, stane to iste, ze od teba odide chlap, az potom to naplno pochopis.
A ešte som Ti zabudla napísať,že čo sa týka návštevy psychológa,tak s tým ona vôbec nesúhlasí,lebo má voči nim silné predsudky,že medzi psychológmi a psychiatrickými doktormi nie je rozdiel..že malej založia záznam,nasadia jej ukľudňujúce lieky a bude sa to s ňou vliecť celý život!Vysvetliť si to nechá..;o(
Takže ešte raz Ti ďakujem za Tvoje názory a pohľady na vec na základe Tvojich skúseností.Takže pred viac ako týždňom som sa rozhodla dať na Tvoju radu a na môj podnet sme ju navštívili za účelom porozprávať sa s ňou o malej a o tom,ako to zvláda a ako jej môžeme pomôcť.Keď budem k Tebe úprimná,tak som kdesi vo vnútri mala akúsi brzdu, že to môže byť ešte horšie,ak by sme začali o malú s ňou bojovať súdnou cestou.Samozrejme,že jej postoje vo veľa veciach chápem,tiež som si s priateľom prešla aj jeho veľmi ťažkým obdobím,kedy jeho jedinou záľubou boli drogy,ktoré kládol na prvé miesto pred všetko bez ohľadu na náš vzťah a na naše finančné problémy.Vtedy som aj do očí povedala,že chápem v mnohých smeroch jeho ex-,ak si predstavím,že by sme mali aj rodinu!Lenže tiež som z toho začarovaného kruhu nehľadala cestu von a radšej som len zatvárala oči a utekala pred týmto obrovským problémom..nakoniec sme obaja zmenili pohľad na náš vzťah aj život,keď sme sa zľakli,že stratíme jeden druhého..
Takže sme išli za ňou a bola som odhodlaná maximálne jej vyjsť v ústrety s pochopením aj pre jej problémy a pocity.. nabalila som pre malú množstvo ovocia a zeleniny zo záhrady mojich rodičov,kúpila som jej nejaké potraviny,ktoré viem,že zvykne jedávať a má ich rada a tiež som obom vytlačila plno fotiek z našej dovolenky a zásadne som volila fotky len malej alebo s tatom,aby som tam nebola ja.Privítanie bolo veľmi chladné a chvíľu jej trvalo,kým dokázala reagovať nearogantne a s pocitom ublíženia..bolo z nej jasne cítim,že napriek tým rokom,čo žijú oddelene,ešte stále sa s tým úplne nevyrovnala.Nechala som jej čas,aby sa uvoľnila pri hrách s malou,ktorá sa pred nami strašne predvádzala a ukazovala nám všetky hračky,čo sme jej my kúpili..;o))Absolútne som sa vyhýbala akémukoľvek dotykovému kontaktu s malou,hoci ona sama ma už po chvíli vyhľadávala.Nakoniec som upriamila pozornosť na otázky ohľadne jej zdravotného stavu,ako dopadla pri vyšetreniach a ako to perspektívne vyzerá s operáciou..keď pocítila,že som prejavila o ňu záujem,tak sa mi viac otvorila a postupne sme sa dostali aj k háklivej téme malej..sama priznala,že ťažšie znáša spoločnosť cudzích ľudí a prehnane sa na ňu fixuje,ale ako som mala príležitosť vidieť,ona ju v tom podporuje,keď s ňou chodí aj v štyroch rokoch na záchod,nič si malá bez mamy nechce zobrať..na druhú stranu chápem,že ak je jej mama sama len s ňou,tak si absenciu akéhokoľvek iného vzťahu nahradzuje vzťahom s malou,ktorý je založený na závislosti malej na ,,niekom",pretože keď ju máme mi,tak strašne ,,visí" na mne ako klieštik a učím ju trošku samostatnosti a naberaniu odvahy zvládnuť veci,ktoré bežne musí zvládať aj v škôlke sama.
Nakoniec sme sa s jej mamou dohodli,že ju budeme mávať každý druhý víkend(lebo pri rozvode sa neupresnili termíny styku s otcom,obaja súhlasili,že to budú riešiť dohodou)a hneď som sa jej spýtala,či nepotrebuje s ňou pomôcť aj cez týždeň a vyjadrila sa pozitívne,že privíta pomoc.Rada by ju prihlásila do folklórneho súboru,lebo malá si skvele pamätá texty i skladby rôznych pesničiek a spievanie ju baví.Tak sme jej ponúkli,že jeden raz do týždňa z dvoch skúšok súboru ju budeme voziť my a ja som jej ponúkla,že ju raz týždenne budeme brať na plaváreň,keďže s priateľom chodíme pravidelne plávať a počas dovolenky malá prejavila obrovskú radosť z prvých pokusov preplávať aspoň maličkú vzdialenosť medzi tatom a mnou.Takže sa nám podarilo dospieť k dohode,i keď som si uvedomila,že môj priateľ ani jeho ex- nie sú schopní sa doteraz spolu rozprávať bez toho,aby hneď ich dialóg nepôsobil podráždene a dokázali dospieť k nejakej dohode.Takže túto úlohu som prevzala po tejto návšteve ja,i keď hneď o dva dníky,keď sme s malou išli na plaváreň,tak nám spôsobila niekoľko komplikácií s jej meškaním aj s malou zo škôlky,s jej vecami na plávanie,atď.Napriek priateľovmu hnevu,udržala som situáciu pokojnú aj po tom,čo nám ešte naskočila do auta na moje miesto spolujazdca a mňa poslala s malou dozadu so slovami,že ju máme ešte odviezť k nejakej kamarátke..hmmm,myslím,že stále má silný pocit krivdy po tom všetkom,čo sa stalo a chce sa aspoň čiastočne priateľovi pomstiť v rôznych formách..nezazlievam jej to,možno už je svojim trápením a problémami tak zaslepená,že to ani nerobí vedome..Jedno ma mrzí - stále žije minulosťou,priateľa vidí len takého,aký bol počas ich manželstva a aj v každom inom,v každej situácii hľadá len chyby a to,čo je negatívne..z jej života sa musel úplne vytratiť úsmev a radosť,tak si ich aspoň nahrádza svojimi intrigami a prikrášlenými historkami..;o(Stále sa budem musieť snažiť dávať jej najavo,že berieme aj na ňu ohľad,lebo keď bude čo i len o trošku viac v pohode ona,tak snáď aj malá sa bude cítiť príjemnejšie.Na druhú stranu sa v nej prejavuje žiarlivosť,že sa malá cíti s nami lepšie..jasné,že si s ňou užívame a neustále jej robíme program,ale taktiež nevynechávame povinnosti okolo farmy mojich rodičov,kde ju pozvoľna zapájam do starostlivosti o psíkov a koníky a mám skôr dojem,že ju vedieme k robeniu si základných povinností svojpomocne viac ako jej mama,ktorá ju stále dokonale obskakuje.Takže snáď sme momentálne na najlepšej ceste vytvoriť spoločne lepšie podmienky na rast a rozvoj malej..Nebude to ľahké,stále jej mamu presviedčať,že to všetko sa snažíme robiť pre malú..raz to snáď pochopí!Posledný víkend nám ju tiež nechcela dať,lebo malá rozprávala o tom,ako sme jej sľúbili,že ju zoberieme povoziť na koníka a v nedeľu do bábkového divadla,lenže jej mama oslavovala meniny a robila oslavu,na ktorej ju chcela mať a ukazovať ju kamarátkam,dokonca začala priateľovi rozprávať,že jedna známa ich tiež pozvala do divadla!Neustúpili sme,v deň jej menín som jej poslala správu s blahoželaním a v sobotu som jej dodatočne zablahoželala aj s bonboniérou osobne a sľúbili sme jej,že jej malú donesieme najneskôr v nedeľu do pol šiestej,tak aby stihla ešte aj jej oslavu..nakoniec žiadnu nerobila..Je to ťažké,ale pochopiteľné a na základe toho pochopenia sa snažím voliť kroky na ceste k lepšiemu detstvu malej..ešte raz Ti ďakujem za radu,aby som sa s ňou porozprávala,zobrala som si to k srdcu a učím sa mať objektívny pohľad na celú situáciu..urobili sme zase krok dopredu a dúfam,že to napriek prekážkam bude len lepšie pre malú.;o))
no, z vlastnej skusenosti Ti viem povedat, ze dieta je velmi lahko ovplyvnitelne. Netvrdim, ze to robite vedome, ze by ste ju stvali proti mame ale je tisic a jednen sposob. Moj syn napr. sa zo zaciatku strasne tesil na ocina a jeho novu priatelku. Dokonca s nimi chcel byvat a ku mne len chodit na vikendy. Mal vtedy 6 rokov. A ked som sa s nim potom rozpravala, ze preco, tak mi povedal, ze u mna sa musi len ucit, upratovat si hracky, umyvat si zuby a u nich moze robit co chce. Chodil tam len na vikendy /ale vsetky vikendy, od piatka do nedele vecer/ a nemusel sa u nich ucit, pretoze jeho ocko razil teoriu, ze on ho ma len 2 dni a chce si ho uzit. Takze ked prisiel v nedelu vecer od neho, tak ho zase len cakali ulohy a ucenie. A ja som bola zase ta zla. Dokonca mi raz usiel z domu a tak som s nim isla radsej k psychologicke, nech mam aj pohlad nestranny a odborny:) No, boli to tazke casy, nie len pre mna ale aj pre neho. Casom sa to vsetko zrovnalo a teraz nie ze by nemal otca rad alebo mu nechybal, lenze nechce ist k nemu domov. Uz sa mu nevenuju tolko co predtym lebo maju dve male deticky a myslim, ze ho zanedbavaju.. daju mu postrazit braceka a tym je pre nich vec skoncena. No ale toto je uz trochu iny pribeh nez akym sme zacali. Mozno aj vy by ste mali malu vziat po dohode s matkou do psychologickej poradne a najlepsie aj s maminou. A neodpovedala si mi na tie navstevy. Pri rozvode nemali upraveny styk otca s dcerou?? Vies, nic nie je cierno-biele a treba si to uvedomit skor ako zacnete nieco robit. Lebo vratit to spat uz nepojde a ak by Vam sud nedal za pravdu - osobne si myslim, ze asi ani neda, nakolko partner mal problemy s drogami, mohlo by to este viac nastrbit vztahy s matkou. Nechcem ta odhovarat alebo znechucovat, ak mas dojem, ze je to v tejto chvili to najlepsie, tak skuste ale myslim, ze najskor by ste sa mali porozpravat s matkou a skusit sa dohodnut na nejakych pravidlach. Napr., ze chvilu bude mala u vas a potom rovnaky cas u nej.. ak byvate blizko seba a nebol by problem so skolkou tak snad by sa dalo. Ona by mala cas sa dat do poriadku a mozno aj zamysliet sa nad vsetkym. Skus si predstavit seba na jej mieste a nedaj na to, co o nej hovori partner alebo jeho rodina... moj ex s rodicmi na mne tiez nenechaju suchu nitku a nemyslim si, ze som odpad:)) Rozpadol sa jej vztah, prisla o pracu, ma zdravotne problemy a este by mohla prist aj o dieta... ja myslim, ze je to na jednu zenu az vela. Nehovorim, ze si za to nemoze sama, pretoze u nepoznam... ale zvladla by si to ty na jej mieste lepsie?? Mna po rozchode s ex podrzali rodicia, ju mozno nema kto.
Tak teraz pár slov pre mimi.a:V prvom rade Ti ďakujem za Tvoj názor,ktorý ma popostrčil k inému pohľadu na vec..určite máš v mnohých veciach pravdu,v prvom rade už dlhšie mám tendenciu si s jej maminou sadnúť a porozprávať sa,lebo viem,že hoci to nie je moje dieťa,tak ak mám pocit,že môžem hlavne malej pomôcť vyrastať v príjemnejšom prostredí,tak by som mala tento vnútorný hlas počúvať,nech ma to stojí akokoľvek veľa námahy a sebazaprenia.Úprimne ja som mala s jej maminou česť pri pár hysterických výstupoch pri preberaní malej,na ktorú v takých situáciách veľa krát zabúdala a nedokázala sa ovládnuť ani v jej prítomnosti.Jasné,že vo veľa veciach ju chápem,lebo si určite s mojim priateľom prežila ťažké chvíle..faktom ostáva,že všetci v rodine tvrdia,že sa nemali ani brať,lebo im to neklapalo ani pred svadbou,lenže ako ostala tehotná jej katolícky založená rodina trvala na sobáši.Ona je od neho o päť rokov staršia a v mnohých otázkach medzi nimi boli a sú zjavné priepasti.Nechcem ju súdiť a ani jej nič vyčítať,veď na to ja nemám právo,len vidím na malej,že nie je všetko ok,skôr to nadobúda obrátky ,,veľkého problému",ktorý už asi dávnejšie nemá pod kontrolou,len sa jej to aspoň čiastočne darilo skrývať až donedáívna,kým ju nevyhodili z roboty,v ktorej to tiež psychicky nezvládala a svoj svet klamstiev a pocitu krivdy prenášala aj do práce.V októbri sa chystá na operáciu s tým problémom so štítnou žľazou a malá bude asi tri týždne u nás,my ju budeme voziť do škôlky a starať sa o ňu.Takže i tak nás niečo podobné čaká..
Určite ju nechcem titulovať ako ,,zlú" mamu,viem,že to musí byť pre ňu ťažké,len keby si to priznala,skúsila prijať pomoc a radu,keď jej ju aj môj priateľ neraz dával a ponúkal.Len tak naokraj,skús mi odpovedať na otázku z vlastnej skúsenosti,je normálne a v poriadku,ked sa malá počas dvoch týždňov dovolenky s nami na mamu ani neopýtala a keď jej ju privezieme späť tak ani jedna ani druhá sa spolu nezvítajú inak ako len prostým Ahoj,žiadna pusa,objatie alebo radosť,a jej mamu len zaujíma,čo sme jej kúpili a doniesli.Toto je podľa mňa smutné,keď dieťaťu chýbajú city,ktoré ona mne a tatovi prejavuje v plných priehrštiach - pusami,objatiami,dôverou v akejkoľvek situácii..;o((
Tak najskôr odpoveď miki-mu:nuž,chápem reakciu na záležitosť ohľadne drogovej závisloti môjho priateľa.Tak ver mi,že pre mňa to tiež nebolo ľahké stratiť predsudky a odpustiť priateľovi prešľapy spojené s drogami,sama som si to s ním prežila a ja som absolútny abstinent,ani nefajčím,alkohol pijem len veľmi príležitostne a drogy mi priam naháňajú strach.Prekonali sme si kvôli drogám obrovský konflikt,kedy ja som proste nechápala,prečo to nechal zájsť tak ďaleko, hľadala som dôvody v minulosti i v našom vzťahu, výčítala som si,že aj ja v tom svoj podiel.. Ocitli sme sa v situácii,kedy sme uvažovali o rozchode a vtedy si priateľ uvedomil, že sa nezahráva len so svojim životom,ale aj so životmi ľudí,ktorí ho milujú.Odišiel na detox a liečil sa,dnes len musím zložiť aj nemu poklonu,že po tom všetkom našiel v sebe toľko sily,aby s tým bojoval.Až s odstupom času a po porade aj s lekármi som pochopila,že pre závislého nie je vôbec ľahké bojovať s drogami,aj keď chce a mám x dôvodov,prečo s nimi bojovať.Dnes už si uvedomuje,čo drogy robia človekom a vyhýba sa im zďaleka,dokonca prejaví aj súcit s malou dávkou odporu priateľom,ktorí svoj život nechali v rukách drog.Môj priateľ to zvládol,zmenili sme spoločne náš životný štýl aj vzájomný postoj k tomu druhému,naučili sme sa väčšej miere tolerantnosti a ohľaduplnosti.Trávime spoločne takmer všetok voľný čas,postupne napĺňame naše plány do budúcnosti a skutočne už si ani nespomínam,kedy by medzi nami vznikol nejaký vážny konflikt.A preto aj s dávkou výčitiek,že v minulosti sme narobili chyby,ktorých následky si dnes odnáša aj jeho dcérka, sa snažíme ich napraviť aj časom a pozitívnou energiou,ktorú sa jej snažíme venovať.A snáď miki rada by som to zakončila tým,že sme len ľudia,ktorí robia chyby a tie nás učia,že vždy je šanca sa z nich poučiť a neopakovať ich.Môj priateľ sa rozhodol dať si druhú šancu aj vďaka našej láske a začať odznova nový život ako nový človek.Podarilo sa mu to a dnes je pre mňa partnerom,ktorého som si nedokázala ani vysnívať.Je úžasne milujúci,chápavý,ohľaduplný,zábavný a často komunikujeme aj bez slov,máme podobné názory,ktoré dokážeme zjednotiť do spoločných zámerov.
Aky on len musi byt svaty s tym jeho drogovym problemom?
moja mila, nechcem Ti ublizit ale... ja som bola tiez taka "zla" mamina. A exmanzelova priatelka mojho syna lubila najviac na svete, starala sa o neho ako o svojho... teda aspon podla nej a ex. Najprv sa tiez snazili dostat ho do starostlivosti, potom im stacili vikendove navstevy a teraz, po dvoch rokoch si uz na neho ani nespomenu. Ze by to bolo tym, ze maju uz vlastne deti? Asi ano. Vies, vziat matke dieta je to najlahsie z Vasho pohladu. Mozno by si sa mala skusit vcitit aj do jej pocitov a skusit si s nou pohovorit o malej. Spytat sa, ci nepotrebuje pomoc.. nemyslim teraz len materialnu. Ste zeny a mozno by ste sa vedeli nejako dohodnut. Hlavne, ak si nebola ty pricinou ich rozchodu. Ak ano, je to tazsie. Myslis, ze ak ma matka zdravotne problemy, pomoze jej ked jej vezmes dceru? Netvrdim, ze vsetkym detom je lepsie pri matke ako pri otcovi len ze na to treba pozerat aj z inej ako z Vasej strany. A skus si predstavit, ci ju budes tak velmi ako teraz lubit aj ked pridu vlastne deti. Drzim palce malej, nech to hlavne pre nu dopadne najlepsie ako sa len da. A co sa navstev tyka, pri rozvode mal byt upraveny styk otca s dcerou. Ak ano, nemoze sa stat, ze ona ma uz iny program. Ak nebol... preco??
