Sama na bulimiu

Ahoj. Ja som na tom bola podobne. Keď som mala 16 rokov začalo sa to anorexiou a asi po 3/4 roku to prešlo do bulímie. Ja som o tom nikdy nikomu nehovorila, len občas som niečo naznačila, že mám nejaké problémy s jedlom.Ale inak vždy som s tým bojovala sama. Mala som horšie aj lepšie obdobia,kedy som si myslela, že už som z toho vonku, ale v podstate dodnes mám s jedlom problém. Teraz mám 23, študujem na VŠ, ale jedlo je môj večný boj. Momentálne som síce celkom v pohode, ale sú dni, kedy sa totálne prejem a potom používam (lepšie povedané zneužívam) laxatíva.
Čo sa týka tvojej priateľky, podla mňa sa z toho dá dostať aj sama. Ja som asi dva roky bola úplne v pohode ( pravidelne ranajky, obed, večera) ale musela som na to vynaložiť VEĽMI VEĽA vôle a sebadisciplíny. No prišli nejaké problémy v živote a zase som bola v tom.
Čo sa týka toho, že chceš pomôcť tvojej bývalej priateľke. Neviem, to je ťažké. Napr. mňa keď sa spolužiačky zo školy pýtali, či mi majú nejako pomôcť, tak som povedala, že nie. Neviem si reálne predstaviť, ako by mi mohol niekto pomôcť. Podľa mňa si musí človek v prvom rade pomôcť sám.
Ak tvoju pomoc nechce,tak určite jej nepomáhaj nasilu. Ale, keď je nejaká príležitosť, aby si ju podporil alebo jej dal najavo, že v tom nie je sama, tak to urob, nech vie, že keby chcela ,tak si tu a rád jej pomôžeš. Možno predsalen tvoju pomoc prijme.
:) Brunka

obavam sa ze je to uz dost dlho na to aby to zvladla sama