ach zasa to na mna prislo.ale zacnem od zaciatku zacal sa mi ruct cely zivot, lasky, priatelstva, skola a vsetko okoo toho a tak som len jedneho dna chytila noznice a sprawila par zarezov do ruky to bolo nic o par dni znvoa a tak som pokracovala kazdy den cim dalej tym hlbsie :((( potom om skoncila v nemocnici a vtedy mi tuklo ze s tym musim prestat prestala som ale len na mesiac...vcera som zacala opet ale uz nie len ruky ale aj nohy uz :(
ach zasa som si ublizila:(
jmrd
:´(
a keby si si skusila najst priatelov v nejakom kruzku, spolocenstve s rovnakymi zaujmami (nemyslim noznice,lebo vidim, ze to Ta nebavi, ale trapi).. mozno mas rada zvieratka -isla by si pomahat do zoo alebo utulku.. aby si robila nieco, co Ta bavi a tak zabudla na svoje problemy.. skus si nejako naplanovat den..aby si vedome neostavala sama..rano si povedz dnes ziadna ziletka nado mnou nezvitazi.. myslim na Teba
jmrd
ja sa uz neviem ani zabavat ani nic jedinym priatelom su mi uz len noznice a ziletky :(
Tvoj pohlad na svet ta nuti robyť veci ktoré robýš, zmenho a aky má význam že si budeš ubližovať. Ak si prišla o najakých priatelou, tak mavni rukou a ver že ich ešte vživote budeš mať viac než dosť.Ak sa ti nedarý v škola tak sa posnaž aby sa darilo. Ak más depresie tak ich rieš nie zarezmi do ruky ale chod na poridnu diskotéku - oslov nejakého chalaniska, daj si červené víno :-) a pod... úživaj si prázdniny, zmen svoj pohlad na veci ak do teba nezmyselne hučia rodičia tak si to tolko neber k srdcu,... (Neviem aká je u vás situásia a nevidím bližšie do tvojho problému, časť chyby je v tvojom okoli ale čast môže byť práve v tebe).
jmrd
no pokusim sa s mamou hovorit milo a ona odpovie otazko uco si zasa vystrojila? s nou s ato neda a s otcom uz duplom nie:(
:´(
a keby si skusila komunikaciu s mamkou tak, ze bude iniciativa z Tvojej strany? nemusis hned na nu vybalit svoj najvacsi problem, ak sa bojis.. ale napr:ako bolo v praci? ...skus sa zauijimat Ty o nu a mozno pochopi, ze sa ona ma viac zauimat o Teba, Tvoj svet, Tvoje pocity.. mozno si ona (asi i otec) nevie najst tu spravnu cestu k Tebe, tak vykroc Ty k nim..viem, mozes mat pocit, ze Ti rodicia nerozumeju, ale moze sa s maminy vyklut celkom dobra kamoska.. a nebudes mat pocit osamelosti a nejakej nepravdivej viny z ktorej si robis zle.. neber to prosim ako mudrovanie.. ja viem, ze Ti celkom nemozem rozumiet.. ale snazim sa..
jmrd
nie s rodicmi sa takemr nikdy nerozpravam iba ked nieco potrebujem...a priatelky nemam ziadnu
;´(
@->--
2 jmrd
moc tomu neverim, ze to sama zvladnes lebo je to velmi tazke. mala by si sa prestat obvinovat a najst si nejaky ciel, venovat sa niecomu aby si prisla na ine myslienky. chod aspon k psychologovi, ked nie k psychiatrovi. ved za to nic nedas. porozpravas sa a bude ti lepsie.
:´(
skutocne nemas ani dobru priatelku s ktorou by si o tom rozpravala..? Je mi z toho smutno..
a o inych veciach sa s rodicmi zhovaras? Co javiem.. napr o priateloch , co bolo v skole alebo len napr. o peknom obleceni.. vies..len tak..?
