Ahojte, píšem tu, lebo si už neviem akosi rady. Už dlhšie som nebola akosi spokojná so svojim životom a naskytla sa mi príležitosť presťahovať sa za prácou do nového mesta. Ponúkli mi prácu na pobočke jednej firmy s tým že to bude niečo v marketingu čo som už dlhšie chcela skúsiť. Napokon som sa odhodlala, zanechala všetko a prišla do nového mesta, kde som úplne nikoho nepoznala, že začnem odznova. Mala som dlhšie psych. problémy úzkosti a depresiu a veľa peňazí som míňala na terapie rôzneho druhu, no nebolo mi lepšie. Myslela som, že keď prídem do nového mesta, zmena mi pomôže. Nepoznala som tu ale nikoho a v práci nastalo také veľké sklamanie. Zistila som že robím v tmavej zapratanej miestnosti na chodbe kde sa nekúri, prievan, zima, tma. Zo začiatku som tam bola so staršou kolegyňou ktorá mala odísť do dôchodku a mne sa podarilo vybaviť rekonštrukciu kancelárie. Zrejme sa na mňa nahnevala a robila rôzne naprieky, napokon odišla ale teraz som v tej kancelárii sama a s kolegyňami som v kontakte len raz za čas cez skype. Neviem si na to zvyknúť a mám z toho také úzkosti byť celý deň sama na HO a v kancelárii. Tá práca je strašne voľná že nikto nekontroluje kedy som tam, kedy odídem a preto keď nemám nejaké konkrétne úlohy to hrozne flákam, niekedy aj celý deň nič nerobím. Každý vraví že to je úžasná práca, ale ja mám z toho depresie a pocity viny, že beriem plat niektoré dni za nič. Mala by som si veľa študovať, pozerať stránky, nejako sa vzdelávať a vyvíjať sama inciatívu, niečo tam tvoriť a tak, ale ja sa v tej samote úplne strácam, neviem sa do toho donútiť potom sa rozplačem, nerobím nič alebo ma chytia nervy že toto som mala urobiť. Predtým som robila skôr ekonomické/číselné/účtovacie pozície čo mi prišlo suchopárne a nebavilo ma to, ale psychicky som to lepšie znášala lebo v tom bol ako taký systém a poriadok, vedela som presne čo mám urobiť a nejako som mala na konci dňa dobrý pocit že napr. toľko vecí som zaúčtovala. Tuto som ale úplne stratená, sem tam mi príde úloha, ktorú horko-ťažko splním alebo si vymyslím občas inú úlohu, ktorú odo mňa nikto nechce. Akosi vôbec netuším čo tam robiť a zažívam z toho veľmi zlé stavy, ale okolie mi len povie, že si nevážim "zašívaciu" prácu, že je skvelé, že som sama atď. ale ja akosi upadám, nič nerobím, potom výčitky, potom stres, potom letargia a bludný kruh. Ako keby strácam pracovné návyky, neskoro vstávam, v práci som menej než 8 hod lebo to nikto nevidí, ale cítim ako keby som podvádzala. Vopred vďaka za nejaké tipy na prekonanie tej úzkosti a depresie.
