Hneď na začiatku: ak ste neplodní, je mi to ľúto a držím palce. Ale trpím úplne inak a málokto mi rozumie.
Vkuse do mňa niekto rýpe s deťmi. Tá istá pokrytecká spoločnosť, ktorá tlačí ženy do neskutočne bolestivého pôrodu, počas ktorého riskujú zranenia na najcitlivejších miestach aj traumy na celý život, sa často nie je schopná postarať o rešpektujúci prístup k ženám počas pôrodov, je mi z toho zle. A ešte robia tlak nech sú štíhle a s pevnými prsiami po kojení. Nechcem byť zničená a ešte chlapi robia ten tlak,pričom oni nerodia a nezničia sa pri tom! Nechcem byť medzi nohami natrhnutá po zadok dieťaťom a hodnotená podľa toho, ako statočne pritom nevrieskať, nechcem mať zlomené srdce z popôrodnej depresie a nechcem žiť vo svete, kde musím len povinne trpieť pôrodné bolesti lebo "tvoja mama chce vnúča". Nechcem zlomiť srdce dieťaťu a riskivať, že ho emocionálne zanedbám :/// Nie je správne mať dieťa iba pre tlak okolia a byť neprítomná a odkladať ho. A ustavičné rýpanie chlapov do bezdetných žien je už pekne hnusné, detská hlava im nenatrhne penis po zadok a doktor ich nestrihá s nožnicami medzi nohami bez umŕtvenia a nemusia zúfalo prosiť o umŕtvenie. To je realita - pôrod je v podstate brutálny a muži by sa mali zastať svojuch žien, nech ich tam poriadne umŕtvia napr. pri šití. V zahraničí aspoň robia cisárske rezy na želanie. Necítim sa tu vôbec bezpečne. Deti ma nebudú baviť pod tlakom spoločnosti - že ma to musí povinne baviť iba preto, že som žena. Nechcem byť ani zlá matka (to je nefér voči dieťaťu) ani trpieť pri pôrode. Moja mama bola často nervózna, unavená, s výraznou nadváhou, otec po nej kričal. "Keby takto uvažovala tvoja mama nebola by si tu" ale moju mamu deti bavia a aj tak nebola úplne šťastná a daktoré ženy nebavia, čo potom ak ich to nenapľňa? Dieťa sa nedá vziať späť ani zmeniť ako zamestnanie.
Ako môžu také ženy, ktoré deti nechceli, ešte milovať svojich mužov potom, čo im spôsobili tie pôrodné bolesti? Nie je správne trpieť iba pre druhých a cudzích toto. Nie je správne mať deti "lebo sa to patrí" a "aby sa o mňa starali" a odkladať ich vkuse preč, takí ignorantskí rodičia pre mňa nie sú rodičia. Ako z toho von a nevšímať si ten tlak na deti? Som taká hrozná a strašná osoba kvôli tomu?