Ahojte, na túto tému tu už bolo asi veľa príspevkov ale nejako sa v tom strácam, tak som sa rozhodla napísať nový. Už som tu párkrát písala s rôznymi osobným problémami, skúšala som rôzne psychoterapie a dala za to nemálo peňazí, ale čo sa týka emočného prežívania bolesti, skôr by som povedala že to terapia po roku prehĺbila (uvedomovanie si ťažkých vecí z detstva, nefunkčné vzťahy doma v okolí a pod.) Čiže terapia ma po roku priviedla do takého bodu, že som mala pocit, že na všetko som sama a zistila som že nemám blízkych ľudí, ktorí by si ma vážili alebo správali sa ku mne aspoň rovnocenne. Za poslednú terapiu som platila veľmi veľa, okolo 45 eur na hodinu, ale mala som také pochybnosti keďže terapeutka na stretko vždy meškala a nikdy sa neospravedlnila, raz sa začala smiať z môjho problému a často prerušovala mojej rozprávanie, že ak budem toľko hovoriť, nikam sa v rámci terapie neposunieme. Z jednej strany chápem, ale na druhej strane sa ma to dosť dotklo, tak som tieto terapky skončila. Tá psychologička mi inak hneď na prvom sedení povedala, že trpím depresiou a syndrómom vyhorenia a poslala ma za psychiatričkou. Bolo to pre mňa veľmi náročné tam ísť lebo predsudky z domu, také odsúdenie rodiny a tiež som zažila za to silné odsúdenie aj od iných ľudí. Povedala som si však, že to skúsim. Psychiatrička sa mi venovala asi 40 minút, snažila som sa jej porozprávať svoje ťažkosti, čím prechádzam a tak. Na konci mi povedala, že je to atypická depresia a predpísala mi antidepresíva. Celkom ma to vystrašilo, chcela som vedieť viac, ako dlho by som musela brať lieky, aká závažnosť depresie a pod. ale bola veľmi strohá a na všetko len povedala, že na toto mi nevie odpovedať, že závažnosť depresie sa takto nedá určiť a rovnako ani dĺžka brania liekov. Predpísala mi DULOXETIN SANDOZ, čo som našla podľa popisu že je dosť silné antidepresívum na ktorom vzniká závislosť. Veľmi ma vystrašili aj vedľajšie účinky, hlavne kde sa písalo o sexuálnej dysfunkcii ktorá môže pretrvať aj celý život po vysadení liečby. Veľmi ma to naľakalo, lebo mám 31 a ešte stále si túžim nájsť manžela a založiť rodinu, ale zdalo sa mi, že popri liečbe týmito liekmi by som nemohla ani otehotnieť a podobne. Bola som z toho taká zdrvená, nechcem protirečiť odborníkom a je pravda že už cca 3 roky sa trápim, mala som aj psychosomatické bolesti kĺbov a končatín, ale to už našťastie viac menej prešlo. Iba tak premýšľam, či toto je jediná cesta, alebo sa to podarilo niekomu aj ináč, príp. či niekto pri liečbe týmto liekom také vedľajšie účinky nemal a nepocítil to ani v oblasti sexuality. Je to pre mňa ťažké rozhodnutie. Kamoška čo tiež berie lieky mi vravela, že depresia sa bez liekov vyliečiť nedá. Povedala by som, že spím tak normálne, aj pracujem, hoci stále cítim akési vyčerpanie a únavu a takú vnútornú bolesť a smútok hoci svoje povinnosti denné zvládam, ale tieto ťažké pocity sú prítomné. Keď zažijem nejaký pekný deň alebo niečo fajn, viem sa z toho potešiť, no väčšinu dní sú tieto ťažšie pocity a emócie. O samovražde ani tak som nikdy neuvažovala, len skôr som mala pocity typu že môj život nemá zmysel a asi je to už len o tom nejako ho odžiť/pretrpieť. Skúšala som meniť stravu, cvičenie a všetky tieto veci čo čiastočne zlepšilo moju výkonnosť v práci, viac som stihla, ale na úrovni emócii tá bolesť je stále prítomná. Vopred vďaka za vaše skúsenosti.
