Dobrý deň prosím vás mam problém mam 32 rokov a od svojich zhruba 18 rokov sa liečim na schyzoafektívnu poruchu-depresívny typ so stredne ťažkou depresiou boli tam aj rôzne fóbie agorafobia, socialna fobia, anxieta, ochorenie endogénnej povahy s derealizáciou a depersonalizáciou ktorá mi odvtedy ničí život tie symptómy sú hrozne stále som ako v clone zle sa mi premýšľa neviem sa sústrediť nemám jasnú myseľ ani energiu v mysli občas mi to ustúpi ale stále už toľké roky ňou trpím, a asi pred 4 mesiacmi som si trošku vypil ale nie moc a vôbec som sa nevedel opiť a odvtedy ma občas pichne v hlave ako špendlíkom a bojím sa či som si nejak nepoškodil mozog. Začalo sa to v škole kde sa mi stali nepríjemné zážitky a stále sa mi to mlelo v hlave a tým začal raz v triede derealizačný atak z tých neustálych obáv a úzkosti. Psychiatrička mi povedala že to môže byť pozostatok z choroby prosím vás nevedel by mi niekto poradiť ako s DP/DR bojovať čo ju vlastne živí?
Derealizacia/Depersonalizacia
Jaro91
ovomaltine
Spominas neprijemne zazitky zo skoly, nahodou mi vyskocilo video, spomina sa tam trauma a nejaka metoda liecenia, pozrela som len uvod, ten je nudny, potom som pozrela kusok, mozno sa ti to bude chciet pozerat a nieco nove sa dozvies,
www.youtube.com
ahjajjaj
Mne sa skončila keď som brala Sertralex a Prothiaden. Postupom času sa tá rozpoltenosť medzi realitou a predstavou stratila a teraz si plno uvedomujem a cítim samu seba. Pomáha, ak sa Ti darí venovať činnosti, ktorá Ťa baví. A okrem toho platí zásada, že čo je dobré pre telo, je dobré aj pre dušu. Takže nejaké masáže, teplý kúpeľ a pod. Ti urobí dobre.
