Fóbia z jedenia v reštauráciach a s kolegami v práci/ s kamarátmi

Príspevok v téme: Fóbia z jedenia v reštauráciach a s kolegami v práci/ s kamarátmi
Elienka879

Ahojte , nájde sa tu niekto kto prekonal fóbiu z jedenia v reštauráciách, jedenia pri kolegoch dokonca aj s kamarátmi. Robí mi problém nové prostredie, noví ľudia aj pri kamarátoch. Zle sa mi je, mám pocit, že sa znemožním, že jedlo nedojem, že neviem o čom s nimi hovoriť, že sa zadrhnem a podobné myšlienky. Napíšte mi niekto, kto má s tým skúsenosť, ako ste to prekonali, či sami, alebo pomocou terapie u psychológa alebo pomocou tabletiek u psychiatra.

pupavka18

No, trvalo to... Ale cestovala som sama, ako inak..do Prahy často, a v inom prostredí som tento ,,problém" nemala, možno aj ty v inom prostredí to zvládneš, treba ísť aj proti vôli, proti strachu, nepríjemným pocitom
Strachom proste treba prejsť, ,, zavrieť oči " a idem
Ja mám doma crosstrenažēr, normálne si idem ráno+ muzika a dobrá nálada a potom dník je celkovo fajn,
Do fitka aj cez obednú prestávku som chodila, lebo blízko práce bolo, 20 minút bežecký pás, vtedy málo ľudí, ,,teda nikto nepozeral", všetci jasne cvičili v kľude, len ja jediná som mala v hlave, že pozerajú na mňa

Nič nepomáha, len chodiť medzi ľudí, rozprávať , naberať istotu, napr na stanici v Prahe, kde je furt milión ľudí, prisadla som si k cudzím, a NORMÁLNE V POHODE som jedla a ešte sme sa aj rozprávali a zasmiali, Starbucks bola ďalšia zastávka = tiež ideálne miesto na rozprávanie a popritom aj jesť a cez sklenú stenu výhľad na ulicu

Všetko je o vnútornej tvojej pohode a istote. Furt na sebe pracovať, v dnešnej dobe zvlášť.

Elienka879

Pupavka,

ďakujem Ti za rady.
Mám to podobné, nechodím veľmi medzi ľudí, teda okrem práce
som poväčšine stále doma. S mojím sebavedomím to tiež nie je ideálne, no snažím sa na tom pracovať.

No len ja mám problém sa vystaviť tej novej situácií, stále hľadám nejaké únikové cestičky, aby som do toho nemusela ísť. Viem, že to nie je riešenie. Skúsim ísť teda na to pomaličky s tými reštikami, napr. sama a tak.

Magnézium vodu pijem, aj vitamíny som užívala.
Nemám takú kamarátku s ktorou by som chodila do posilňovne.
Mám tiež problém s novými situáciami, tiež ísť do tej posilňovne sama.

Ako Ti pomohlo vyriešiť túto situáciu to cvičenie, odbúrať stres?
Po akom čase sa Ti to upravilo a už si v reštaurácií bola v pohode?
Ako často si trénovala? :)

pupavka18

Elienka,

hej, ja som to mala vo veku cca 18 rokov, v reštaurácii som jedlo odmietala, len som ,,v hrôze" sedela a čakala, kedy ,,môžem utiecť" a odísť domov, do bezpečia
Blok som mala neskutočný, radšej som bola o hlade, ako niečo so dať, ani sústo som do seba nedala

Do reštiky, kaviarne, cukrárne.. len s dobrou kamoškou, kedy napätie odpadlo, potom sama, získať pomaličky istotu, že to zvládneš, niekedy keď som vošla dnu kaviarne, jasne všetky oči na mňa= no bol len môj pocit, v skutočnosti nikto skoro nepozeral, niekedy aj keď som sadla za stôl, po chvíli som utiekla,

Treba skúšať a skúšať, až kým to neopadne, magnezko pomáha veľmi, komplex vit.B, na noc tiež si kúp v lekárni B6 s bylinkami, treba si vybrať, aby si našla vnútorny pokoj, omega 3 k tomu.

Tiež pravidelné cvičenie, vo fitku cross trenažér, bežecký pás, alebo beh s kamoškou aspoň 3x v týždni, ak máš možnosť ísť na jógu, najlepšie pomalá slow jóga, alebo videjko si nájdi na YT,

Je to len, že nemáš sebadôveru, sebavedomie, porozmýšľaj, kde sa ešte cítiš neisto, alebo prečo sa tak cítiš
Ja preto, lebo som vôbec nechodila vôbec medzi ľudí, do kaviarne, reštiky, len príroda, lyže, škola, introvertka som bola veľká