Dobrý deň,
rád by som prišiel po radu. Bývam s mojou mamou v tej istej bytovke, len v inom byte, nakoľko som zdedil byt po otcovi a neplánujem sa v blízkej dobe z neho sťahovať a ani ho predávať. Moja mama ma extrémne nevychované črty osobnosti, nevie sa správať ako aj v rodinnej sfére tak aj na verejnosti. Je extrémne dotieravá, kontrolačná a má tendenciu riešiť všetko možné a aj nemožné, o všetkom musí vedieť, myslí si, že ona je tá, čo má vždy pravdu a že celý svet sa musí točiť okolo nej ako si ona zmyslí. V poslednej dobe zvykne normálne aj pozerať sa z okna na mňa keď prichádzam domov a keď vchádzam z druhej strany do bytovky tak sa presunie z balkóna do kuchynského okna a zas ma pozoruje alebo hovorí úplne nejaké sprosté a nepodstatné reči. Keďže pracujem ako programátor vo forme home office, cez deň mi kopu krát klope na dvere (zvonček som si už musel dať preč kvôli nej pretože ma to extrémne vytáčalo keď mi vkuse zvonila) a otravuje ma s nepodstatnými vecami čo mi iba beru čas, energiu a chuť do života. Extrémne ma toto jej chovanie vytáča, je staršia a má 64 rokov, susedia ju tiež moc nemusia pretože nikoho si nevypočuje a skáče do reči a rieši iba svoje "problémy". Rovnako si myslím, že práve pre toto nemá aj kamarátov a kamarátky, pretože nikoho by nebavilo tráviť čas s takýmto človekom. Chybu si avšak nikdy neprizná, chyby vidí vždy ona na druhých a nie na sebe. Mám aj dvoch ďalších bratov ktorí tiež toto chovanie na nej pozorujú a tiež zdieľajú rovnaký názor na to, avšak nezažívajú ho tak často, pretože oni bývaju inde. Rád by som si prišiel po radu, čo s takýmto človekom robiť.
Extrémné nevychovaná matka
Foxi, velmi suhlasim.
Toto je v tvojích očiach nevychovanosť? Chceš akože povedať, že žena, ktorá ťa porodila, chodila okolo tvojej zadnice deň čo deň niekoľko rokov, vychovala z teba človeka, ktorým si dnes, je nevychovaná? Toto nie je nevychovanosť. Toto je žena, ktorá sa priveľmi obetovala pre svoje deti, ktoré zrazu jej potreby nechápu, nerozumejú im a vlastne na ňu evidentne nemajú ani čas, lebo s čím koľvek mama príde, všetko je nepodstatná vec. Zamyslel si sa niekedy nad tým, že to, čo je pre teba banalita, je pre druhého extrémne dôležité? Ty chceš byť chápaný, tak začni od seba a cháp druhých aj ty. Samozrejme nie je v poriadku, ak ťa mama vyrušuje pri práci. Ale pokiaľ máš k nej negatívny postoj aj mimo práce a ešte aj za to, že sa na teba pozerá z okna, tak problém vidím v tebe, nie v nej. Čo ak pri pozeraní na teba spomína na tvoje detstvo? Čo ak sa trápi pre niečo a nevie to inak dávať najavo, len dožadovaním sa pozornosti? Aj nad týmto si sa zamyslel? Kolko si sa za posledné dva dni na mamu usmial a posedel s ňou chvíľu, prípadne ju zobral na 20 min von sa prejsť? Ešte pred tým než ju budeš brať k neurológovi, psychológovi, psychiatrovi, terapeutovi a na lobotómiu, tak si k nej sadni a spýtaj sa jej, ako sa má...
ak bývate v tej istej bytovke, mohol by si k nej chodiť na obed a na obedňajšiu kávu, ak si v home office. Ani Tebe nie je dobre celkom samému, aj jej by bolo lepšie. A čo sa týka nejakých blbostí, ktoré hovorí, nuž na to máš dve uši - jedným dnu a druhým von, ak ide o hlúposť.
S matkou sa evidentne niečo deje, preto možno aj neurológ a psychiater v spolupráci, možno do denného centra keby chodila v mieste bydliska pre seniorov ,,klub dôchodcov" vyplniť čas,
Otázka je, či vie narábať s financiami, či si vie udržať poriadok v byte, lebo v tomto veku ešte aktívne ľudia žijú, majú priateľov, výlety, aktivity, vlak je zadarmo, ľudia cestujú, predsa vo veku: 64 rokov ešte bežne aj pracujú, nie sú v dôchodku
Bože, už ju do psychiatriu dávate.... Ahjajaj dobre píše, koľkokrát bol pán programátor za mamou?
Vychovala ho.... teraz sú parchanti nevďační, rodičov do starobinca a majetky pobrať, nech tam aj skapú, čo tam po ich problémoch....
Odsťahuj sa, nech ťa mamička neotravuje a potom jej aspoň na pohreb choď....
ahoj, nepíšeš, kedy zomrel ocino, ani to, ako často s bratom matku navštevujete, ani to, či chodí do práce alebo či je nezamestnaná. Myslím, že mama môže byť veľmi osamelá, preto sa pozerá, kedy prídeš. Chýba jej živá duša, s ktorou by sa porozprávala. Určite by sa jej zišla nejaká činnosť, ktorú rada robí a ktorá by ju zaujala. Nepíšeš o jej súrodencoch, ani o otcových. Kto ju okrem Teba s bratom navštevuje? Z bratovej strany sú aj nejaké vnúčatá? Keby ich mohla trochu kočíkať, určite by sa od radosti priam roztopila. Určite však nejde o nejakú nevychovanosť z jej strany, skôr o veľkú osamelosť, prípadne nejakú neurózu, pocit zbytočnosti a pod. Do kostola chodí? Mohla by tam ísť s ostatnými ženami napr. upratovať, alebo tam vymeniť vodu na kvety. Ako často chodievate s ňou na cintorín?
A čo adoptovať si trebárs psíka z útulku, alebo mačku po operácii na pár dní? Treba jej dať pocit, že je dôležitá a že je hodnotný človek. Tento pocit jej dá pocit uspokojenia a nebude si toto uspokojenie hľadať v tom, že sa Vám "rýpe" do života.
Áno, presne tak, myslím, že od psychológa k psychiatrovi pôjdete, objednať sa treba dopredu, lebo dlhé čakačky sú, možno aj do nemocnice dajú, na pozorovanie, upravenie stavu + možno aj liečenie navrhnú
Takéto pobyty tieto stavy pre starších ľudí sú aj viac x ročne, ty si oddýchneš tiež a mame sa uľaví,
no treba sa pripraviť, že toto sa už možno nedá liečiť, len zlepšiť stav a udržiavať v nejakej norme, kontroly pravidelné..
Tvoja mama nie je nevychovana, tvoja mama potrebuje rozhovor so psychologom, ktory stanovi, co sa s nou deje. Toto je uplne najhorsie, co sa v rodinach stava. Clen rodiny potrebuje pomoc a namiesto toho je onalepkovany ako zly clovek a rodina mysli iba na to, ako problem od seba co najdalej odkopnut, aby ich neobtazoval. Si dospely chlap, urcite zvladnes situaciu riesit ako dospely chlap. Ak chces. Tvoja mama si to zasluzi.
Pohľad toho čo píšeš o matke, akoby nebola psychicky v poriadku
nic ma nenapada, minimalizovat kontakt, povedat jej, ze musis pracovat a pod.
