Milujem sex. Je to pre mňa veľký oddych a samozrejme je to príjemné. Ale niekedy mám pocit že všetko ťahám ja. Ako keby on to chce mať rýchlo za sebou. Teraz je také obdobie, že je toho veľa a veľa stresu. Priateľ je často unavený. Nechcem ho do toho nútiť a ani to nerobím. Ale chýba mi to. A keď už to aj je nie je to také vášnivé a také skvelé a dlhé ako som u neho zvyknutá. Keď som sa s ním rozprávala tak nechápal že prečo som taká. Viem že by som nemala byť smutná ale proste som. Nechápem či ja chcem od neho veľa alebo čo. Len chcem aby to bolo krásne a také naozaj vzrušujúce. Neviem čo mám robiť. A ešte ma aj štve že skúšam všeličo a nedokážem dosiahnuť vaginalny orgazmus. Aj venušine guľôčky som si kúpila ale nedarí sa. Neviem či som nejaká pokazenú alebo čo.
Chcem viac sexu ako on
No proste je on viac unavený a asi aj viac má on na pleciach toho - aj v práci, ako ty,
Ty akoby si mala len túto jedinú starosť, choď do fitka, nečakaj len na neho, a len nato, alebo mu uber z jeho starostí
Úprimný rozhovor tiež pomôže, ale môže byť on taký typ, že menej, možno vekom bude viac aktívny
Po dvoch rokoch ale už je menej všetko ,,horúce" vzrušujúce, to je normálne, teraz nastupuje láska..
Možno menej a ,,kvalitne" , nechaj ho ,,vydýchnuť"
To je všade tak, že na začiatku už len pohľad je spaľujúci a trháte zo seba oblečko
No ale mal by byť jasne humor, chuť sa baviť, rozprávať, a samo by to malo prísť, sms cez deň viaczmyselné..aj keď ti neodpovie, to nevadí, humor v tlf.tiež ,,mierne erotický" a sranda furt, veď ste mladí
A áno, veď sú aj iné spôsoby.. ak ste ale naozaj odlišné typy, tak bude to problém zrejme pre teba
Uplne ta chapem, som na tom rovnako. Priatel moc nie je na sex a chybaju tam aj neznosti, nikdy ma nechyti za ruku. Ale na druhej strane je tu pre mna, vzdy mi pomoze, zastane sa ma. On je proste taky typ. Ja som sa rozhodla s nim zostat, lebo nie je lahke najst takeho partnera. Nie je ziadny sebec, vzdy mysli hlavne na mna, chce pre mna to najlepsie. Proste si to castejsie robim sama a takto uz asi prezijem zbytok svojho zivota. Je mi jasne, ze nemozem mat vsetko.
Joj, bodaj by som mala takyto problem aj ja :D Ja uz sa z toho velakrat neviem vyvliect :DDDD
No a nebude tam nejaky problem nahodou? Nema niekoho?
Kazdy nema proste chut kazdy bozi den, mala by si to respektovat. Niekedy su dni, kedy clovek fakt nema naladu vobec, takze to nesil, lebo to moze mat uplne opacny efekt.
A čo viac lásky?
