Nedokážem sa vyrovnať so stavom zdravotníctva na SR. Kvôli lekárom a ich nepozornosti zomrela moja mamka aj sestra, napriek tomu, že sa tomu dalo predísť a ešte od nás pýtali veľké prachy za operáciu, aj keď sme už veľa zaplatili aj platíme každý mesiac zdravotku. Nezvládla som to psychicky, tak som chodila k psychológovi a vystriedala som 4 psychiatrov a ani jeden mi nepomohol, tlačili do mňa hlúposti, nevedela som ani fungovať, bola som ako omámený kus tela bez duše a lekári ma vôbec nepočúvali, že mi tá liečba nevyhovuje, zmenila som lekára a síce mi nasadil inú liečbu, ale bola inak zlá a rovnako nepočúval, ešte sa nadúval a bol arogantný. Mala som kvôli tomu, že som bola evidovaná u psychiatra problém si zrobiť vodičák, dlhé roky mi nechceli dovoliť a nechceli mi ani dať papier na VŠ o zdravotnej spôsobilosti. Keď som ho konečne dostala a niekoľko rokov sama študovala zdravotnícku školu, bol to hnoj, celé to prostredie, tí ľudia, tie povahy, tá kvalita, to, ako sa k nám učitelia správali, odišla som na technickú školu a tu je to úplne iné, úplne v pohode, všetko lepšie.
Mám pocit, že slovenské zdravotníctvo mi skazilo život (a to som ešte zďaleka nespomenula všetky zážitky). Neviem, ako sa s tým vyrovnať.
nedokážem sa s tým vyrovnať
Treba na tom pracovat, niektore veci zmenit nejde, ale vieme sa tomu prisposobit, zmenit nas pohlad na ne.
Omen.
čo to znamená začni žiť?
Svoja ovčia ohrádka a koniec?
Presne teraz nastal čas, teda vrcholí, kde sú na výber ozaj len dve možnosti, ľudia sa buď zobudia do reality, alebo dopadnú veľmi zle.
Už nikto neostane niekde mimo "žiť si svoj život". Kto nepochopil posledné roky a súčasnosť, tak zle dopadne, ale nie ako jedinec, ale všetci.
Ono sa tu niečo odohráva a niekam to speje a zatvárať oči a utiahnuť sa niekde už nepomôže. Väčšina to síce nevidí, o to horšie bude prebudenie.
Ahjajaj,
To je úplne bežné, oni berú človeka ako poslednú kopu hnoja. Polovica medicíny je podvod na predaj liekov, takže ide primárne o zisk.
Oni nemajú nad sebou žiadny dozor, takže takých prípadov je kvantum.
Ja sám som mal v rodine taký prípad, keď zabili doslova človeka a ja osobne keby som sa radil ich radami, tak už tu dávno nie som.
Medicína vie zázraky, ale na druhej strane je to ako celý svet, bohaté presklené mestá plné úžasných technológii a potom špinavé slumy bez pitnej vody a základnej hygieny.
Stretla som sa s prípadom, totiž, písalo sa to aj v novinách, že v jednej nemocnici na gynekologickom oddelení zomrela 35- ročná žena. Žena udávala silné bolesti brucha. Pri gynekologickom vyšetrení sa nenašla príčina problému, tak si ženu nechali na pozorovanie. Počas tohoto pozorovania zomrela. Ako príčina smrti bolo uvedené prasknutie slepého čreva. Vedúci gynekologického oddelenia uviedol, že z gynekologického hľadiska bola žena zdravá.
Lekári sledujú ľudí na svojich oddeleniach väčšinou len z hľadiska tých problémov, ktoré má dané oddelenie na starosti. Príkladom je aj môj svokor. Prišli sme do nemocnice s tým, že ho bolí ruka. Nasledovalo RTG ruky a operácia ruky. O pár dní po operácii ruky ho pustili domov. Nevšimli si, že sme tam doviezli chodiaceho a rozprávajúceho pacienta, a odovzdali nám ležiaceho, zmäteného človeka, ktorý nechápal čo sa deje a nevedel rozprávať. Je to aj naša chyba, že sme sa s lekárom nerozprávali a nepýtali sa ho, prečo došlo k tejto zmene. Pripisovalo sa to abstinečným príznakom z alkoholizmu.
Pád s následkom zlomenia ruky mal však svokor z mozgovej porážky.
Annye,
"nedokážeš sa s tým vyrovnať"? Zmeniť to dokážeš? NIE!
Sú len tieto dve možnosti, viac ich niet. Minulosť už nedokážeš zmeniť, ani nik z nás. Ak nedokážeš zmeniť svet, potom musíš dokázať zmeniť samu seba. Čo bolo, bolo - treba to pochopiť, prijať a PUSTIŤ. Zmieriť sa s tým, urobiť to, čo robia aj iní - zachovať si krásne spomienky na svojich blízkych a ŽIŤ. Nenechať sa tým pohltiť, zdeptať, ale postaviť sa tomu tvárou v tvár a bojovať. Bojovať o svoje zdravie, šťastie... Každý deň, každú jednu hodinu. Prestať sa trápiť. Ver, že aj ony by si to priali. Je to na tebe...
hmmm tak s tymto je tazko. ano viem o com hovoris, ide to dole vodou a clovek si v mnohych situaciach proste nevie dat rady. no je fajn aspon, ze si teda pre seba nasla lepsi smer
Lekári sú všeobecne dosť nevšímaví a záujem o pacienta častokrát nie je dostatočný, ja navštevujem tiež psychologičku a sama tvrdí, že nie vždy sa dobre lieči a veľa lekárov na pacienta kašle, ale stretol som aj dobrých lekárov, ktorý robili to, čo mali, človek to musí mať ako poslanie. Možno je problém aj v tom, že väčšina sa dostatočne nevzdeláva a všetko napreduje a mení sa.
Ahoj,
pokiaľ Ti pomáha to, že sem píšeš, sme ochotní si aj prečítať, čo sa konkrétne stalo a napísať na to názor. Možno sa Ti uľaví, keď ho budeme mať rovnaký, a možno bude mať niekto nápad, ktorý by Ti mohol byť užitočný.
Annye:
Mrzí ma to. Myslím si, že cestou je prijať fakt, že ti tie rôzne udalosti ublížili a rozhodnúť sa i napriek tomu odpustiť tým, ktorí ich spôsobili/sa o ne pričinili. Emócie ti to asi hneď nezmení, možno budeš ďalej nahnevaná, no postupne by mali i ony začať odzrkadľovať to, že si odpustila. Prajem ti pokoj v duši.
Vies no su veci s ktorymi nezmozes nic. Tiez vela veci ma skrie, najma teda ked ide o zdravotnictvo, lebo tiez kope problemov by som mohla predist.
