Úzkosť z dotykov

Ahojte, ani neviem ako presne opísať svoj problém. Minule som bola von s jedným chalanom zo zoznamky. Vizuálne je celkom pekný, vysoký, aj sa mi páčil. Predtým sme si veľmi krátko písali (vymenili len pár kratších správ) ale povedala som si, že dám tomu šancu. Problém je v tom, že už na prvom stretku sa ma začal tak nenápadne dotýkať, dal mi ruku na chrbát viackrát počas prechádzky (vraj aby ma potiahol, aby do mňa niekto nenarazil a pod.) na konci sa tiež chcel viackrát objímať (to objatie bolo celkom dlhé a intenzívne). Nechcela som ho zahanbiť tak som sa tomu akože podriadilla, ale napokon som mu napísala, že na prvom stretnutí mi to prišlo zvláštne, že takéto prejavy mám ja vyhradené až pre vzťah. Vyjadril sa, že chápe a podobne, ale aj pri ďalšom stretnutí sa pokúšal držať ma okolo ramien, trochu aj za ruky a tak. Opäť som mu povedala že je to ešte skoro na mňa no stále sa nejakým spôsobom snaží o ten dotyk. Cítim sa strašne divne. Veľmi ma priťahuje a stačí letmý dotyk a v mojom vnútri to vždy vyvolá veľmi silnú reakciu, ale zároveń aj takú silnú úzkosť a som z toho trochu nešťastná. Vždy keď zo stretka prídem domov nemôžem zaspať a ako keby ma to vnútorne rozbíjalo akosi. Nedáva mi to žiadnu logiku, lebo sú to len letmé dotyky, nič také hrozné a nerozumiem sama sebe, svojim emóciám čo to vo mne vyvoláva za strach. Mala som predtým už vzťahy, čiže dotyky nie sú pre mňa niečo neznáme. Je pravda, že u niektorých chalanov som prežívala podobnú úzkosť. U tých, čo na to šli pomaly, dlho a rezervovane o dosť menšiu a tam tie dotyky aj neskôr až takú úzkosť nespôsobovali, resp. ju u niektorých ani nespôsobovali (to boli vzťahy vyvinuté skôr z kamarátsva a nebola tam až taká silná chémia). Neviem vôbec čo robiť, lebo po stretku som taká nejaká rozorvaná že sa neviem ani sústrediť v práci, úplne vypadnem zo svojho režimu, ako keby neviem nič robiť na nič myslieť, ma tá úzkosť pohlcuje. Tiež ma trápi že ten chalan je tichší a viac tú konverzáciu ťahám ja a neviem či je to úplne ok. Naproti tomu je veľmi pozorný, vždy vymyslí program, večera, kvietok, odvoz, všetko ako má byť. Pamätá si všetko čo som povedala, aj také veci, ktoré ja už občas vypustím. Mali sme pár stretiek a cítim žeby som už mala vedieť či to posunúť ďalej alebo to nechať tak, kamarátiť sa asi nechce...Neviem či je problém len v mojej hlave, alebo čo, ale na druhej strane ak to má vo mne vyvolávať takú úzkosť asi nemôžem pokračovať aj keď logicky tomu nerozumiem. Vopred vďaka za vaše názory, resp. či s tým niekto mal skúsenosť.