Mam 28 rokov a pri pomysleni na to, ze budem tehotna mam zimomriavky po tele a je mi zle. Chytaju ma uzkosti, neviem co so sebou. Bojim sa byt matkou, aj ked mozno v kutiku duse by som chcela, cela rodina na mna tlaci. Mam pocit, ze roky ubiehaju a ja nic. Ako ste to citili vy?
Deti
presne, to sa neda takto brat. ty mozes zmenit nazor aj o tyzden. mozno si len proste nestretla toho praveho, s kym by si tie deti skutocne chcela.
Tiez mam kamaratky, ktore vedia, ze dieta mat nechcu napriek stabilnym dlhodobym vztahom, dokonca uz aj vydate. Ina znama zase nikdy o dietati alebo manzelstve ani nerozmyslala, a zrazu stretla osudovu lasku, v 40 sa vydala a necele tri roky nato sa im narodilo aj dieta. Zi v pritomnosti, rob to, co citis, iba tak budes stastna. Cokolvek citis, je to to, co mas robit. Neboj sa toho, co bude.
ťažko povedať, čo za tým môže byť. ale mám niektoré kamarátky, ktoré tiež proste na dieťa nejak ani nepomyslia a hovoria, že im v živote nič nechýba. tiež majú partnerov, záujmy, hobby, prácu, zvieratá, kadečo a proste im to takto vyhovuje.
netreba si preto robit starosti. je to len a len tvoje rozhodnutie, tvoj zivot. mozno casom zmenis nazor:) a ak aj nie, je to v absolutnom poriadku.
Dakujem za reakcie , citim sa lepsie ?
je to tvoje rozhodnutie a ona a všetci by ho mali rešpektovať a akceptovať.
mam sestru, ktora ma pred tridsiadkou a tiez sme tak nejak uz zmiereni s tym, ze deti mat nebude. nie je na to, ma ich sice rada, ale nechce mat vlastne. tak su aj taki ludia
Dakujem za odpovede.
Ja partnera mam uz rok, je velmi dobry ku mne, starsi a rozumnejsi...vie si so mnou predstavit aj dieta. Len ja stale neviem, co za tym noze byt?
to je celkom normalne by som povedala, takistom som si nevedela predstavit byt matkou, ale ono to proste pride samo.
Podľa mňa treba mať po boku toho správneho partnera, pri ktorom budeš proste cítiť to, či deti chceš alebo nie. Nie každý je stavaný po mentálnej stránke na to, že bude mať deti