Chcem sa opýtať, či sa niekto stretol s problémom aký má môj priateľ a partner. V krátkosti opíšem čo predchádzalo tomuto jeho terajšiemu stavu. Poznáme sa dva roky, poznala som ho ako veselého fajn chlapa s chuťou do života, ktorý bol väčšinou v pohode aj napriek tomu že sa v tom čase s ním manželka rozvádzala a štvala proti nemu ich deti s neskorším zámerom získať ich do výhradnej starostlivosti. Napäté vzťahy a problémy, ktoré začali už rok pred rozvodom mali za následok, že musel vyhľadať pomoc psychiatra a začal brať antidepresíva, ktoré berie doteraz a je pod stálou kontrolou psychiatra. S deťmi mal krásny vzťah ktorý vyslovene rozbila jeho teraz už ex. Je rodinne založený, deti sú pre neho všetkým, dokáže sa o ne kompletne sám postarať. Po začatí rozvodového konania všemožne dva roky bojoval aby dostal on deti do výhradnej starostlivosti. Na súde sa obhajoval sám pretože žiadny právnik ho nechcel zastupovať, lebo vraj je to nevyhrateľný spor. Teraz čaká už tri mesiace na konečné vyjadrenie súdu a zrejme v očakávaní zamietavého stanoviska upadol do takého zvláštneho stavu. Už viac ako dva mesiace vraj nemá chuť s nikým komunikovať, ani s rodičmi ani s dcérou z prvého manželstva, ani so mnou toho moc nenahovorí, proste s nikým. Po práci ide domov a celý čas len číta knihy alebo spí. Mám o neho strach, nebývame spolu, niekedy vôbec nereaguje aj dva dni keď mu napíšem správu a potom sa ospravedlňuje že si nevšimol že som mu napísala. Keď mu zavolám tak telefón zodvihne, ale v hlase mu cítiť že nie je OK, že sa musí premáhať aby niečo povedal. Máva vraj také pocity akoby nebol vo svojom tele. Psychiater mu na to povedal, že je toho na neho veľmi veľa, má sa snažiť nenútiť do vecí ktoré nemusí, že je to prirodzená ochrana vedomia jeho typu a že to chce trpezlivosť a čas kým to prejde. Tak trpezlivo čakáme, ale trvá to už tak dlho a ja som zúfalá, mám pocit že to tak už ostane, že sa nevráti do normálu, chcela by som mu pomôcť ale neviem ako. Keď s ním hovorím je to ako by to bol úplne iný človek než ten ktorého poznám. Preto hľadám niekoho, kto sa s týmto stretol, chcem vedieť čo mám alebo nemám robiť. Uvítam akúkoľvek radu a povzbudenie.
Priateľ nemá chuť s nikým komunikovať, uzatvára sa do seba
Ako konkretne som ho podporovala ja? Vzdy som ho vypocula, iniciovala som nase stretnutia aj ked on si vynucoval skor to, ze chce klud a pokoj, ze sa mi ozve ked bude v pohode. Prizvukovala som mu, že veci nie su take zle ako vyzeraju, že aj ked deti nedostane do osobnej starostlivosti bude mu umožnené s nimi byt. A ze mi može zavolať vždy hocikedy, cez den aj v noci keby mu bolo velmi zle a potreboval pomoc. Neurobil to, netusim preco, miesto toho sa pokusil o samovražu. Nastastie ho vcas nasiel syn, prezil to, teraz je na psychiatrii a ja neviem čo bude dalej.
Zaujimalo by ma, ze ako ho konkretne podporujes ty? Davas mu najavo svoju oporu?
Tak jednoznačne momentálne potrebuje tvoju oporu a poddporu, inak z toho môže vzniknúť dosť vážny problém psychického rázu.
Chudák ,je toho na neho veľa.Snazit sa nech nie je v strese,netlac na neho s ničím.Hlave mu buď oporou fyzicky,psychicky.
Tak priateľ je zničený úplne z toho,že deti mať nebude, už to bol nerozum,že šiel do toho, keď tak, o striedavku mal bojovať, deti do výlučnej starostlivosti otca, no ona by musela byť drogistka alkoholička, povalačka bez práce.
Za každú cenu do toho išiel, vyčerpal sa a teraz bude ešte boj o výživné,
To ako je dcéra z 1.manž.,teraz bojuje o deti z 2.manž.? Takže výživné na 3.deti?
Treba sa rozumne k tomu postaviť a nie ešte do väčšieho trápenia sa dostať. Lieky ak je zdravý, ho iba utlmujú,odoberajú silu. Je v depke z toho všetkého, má fóbiu, že totálne prehral,
vyčerpaný, apatický, v beznádeji asi aj.
Nič nepomôže,len sa postaviť na nohy, nie je jediný na svete rozvedený a platiaci výživné.a má teba, takže nie je úplne sám. A je relatívne mladý, má prácu, s deťmi sa bude stretávať, chodiť na výlety, budú u neho spať, medzitým treba normálne žiť, dať sa dokopy, lebo toto je príčina, že sa možno zrútil aj psychicky.
Lieky ho tlmia, za chvíľu živá mŕtvola..realita je, že je rozvedený, a výživné, náklady jeho na život či zvládne, či má kde bývať a snažiť sa mať pekný vzťah s deťmi, nebojovať s ex., Život nekončí.
Čo ľudia,čo sú napr. na vozíku, alebo rodičia, teraz čo prišli o svoje deti... Jeho deti žijú, a on sa musí silou vôle pozbierať a žiť ďalej, lieky sú len barličky, časom znižovať a prijať situáciu, neľutovať sa a pred deťmi byť ako otec, nie ako chudák zničený.
Ja osobne by som vysadil tie antidepresíva. Tie tabletky kľudne môžu spôsobovať celý ten jeho stav.
Poznám so svojej dávnej skúsenosti a kvantum iných.
Samozrejme doktor mu ich pravdepodobne nevysadí, teda ako kto, ale kto pozná, ako to chodí vie.
Oni vedia nakopnúť(teda ako koho), pomôcť pri niektorých prípadoch, ja nevravím, že nie, ale brať to dlhodobo by som teda nechcel. Je to hnus.
Moja rada. Ber alebo neber.
