Ahojte všetci. Mám 24 rokov a mám problém so svojim životom. Aj napriek svojmu veku absolútne neviem, čo by som chcela v živote robiť. Nie som v ničom dobrá, v ničom nevynikám, nemám žiadne záľuby, nič z čoho by sa dal vybudovať skill, teda zručnosť a presadiť sa tým, zarábať. Pracujem za vo fabrike, za lismi, odkedy som skončila školu (odbor pekár smh). V škole, ale aj v práci mi ľudia dávaju tak trochu najavo, že som pomalá. To bude tým, že som neustále v myšlienkach, mojou sociálnou fóbiou, stresom a depresívnou náladou.
Som zo seba neskutočne sklamaná, až to zaváňa sebanenávisťou. Na základnej škole som mala sen, že raz odcestujem do zahraničia. Že tam budem pracovať a žiť. Ďalej než do Česka. Vždy som chcela cestovať. Myslím si, že by som sa angličtinou dohovoriť vedela, ale viem, že ju ešte treba zdokonaľovať. Aj tak mi teraz bude na prd. To sa môžem rovno začať učiť nemčinu, keby sa náhodou stal zázrak.
Teraz si ani nepamätám čo sa dialo, no náhle som skončila nezmyselnú školu, prišlo sklamanie, moje úzkosti a strach sa zhoršovali, úroveň komunikácie s ľuďmi na bode mrazu, kamošky žiadne a teraz som tu. Žijem stále s rodičmi, ktorí mi nevedia pomôcť. Neviním ich. Ani ja si neviem pomôcť.
Čo by ma bavilo? Neviem. Ono, v snoch by som si vedela predstaviť, že by som bola spisovateľka, alebo mala nejakú zručnosť, ktorou by som si zarábala doma. K písaniu poviem asi toľko, že nemám takú dobrú predstavivosť, ako som si myslela. Alebo práca niekde v knižnici, na čo asi tiež treba mať vzdelanie. Keď som bola decko, nič produktívne som nerobila. Žila som celý život na dedine, so susedmi, ktorí mali deti. Čiže to bola len práca okolo domu, na poliach a hranie sa s deťmi (PC alebo spoločenské hry).
Tie deti o ktorých hovorím, už majú svoje životy. Presťahovali sa, keď odišli na výšku, jeden žije v zahraničí, druhý popri škole chodí brigádovať do iných štátov s kamarátmi. Sú priebojní, inteligentní, nebojácni. To, čo ja pravdepodobne nikdy nebudem.
Toto je to, čo ma deptá. Neviem, čo chcem a či som v niečom, čo som nikdy nerobila dobrá a to, že som zakliesnená v tomto štáte. Nemyslím to zle Slováci, ale vždy som chcela ísť do sveta. Lenže s mojou kvalifikáciou a nezručnosťou, tým krajinám nemám čo ponúknuť. Nepotrebujú tam nešikovných nevzdelancov. Nemám nikoho okolo seba, kto by mal také isté sny, žeby sme sa rozhodli ísť spolu a navzájom sa podporovali.
