Na úplnom dne

Ahojte, ja tu píšem pomerne často. Som v dosť náročne situácií a už na všetkých frontoch môžem prehlásiť že nevládzem. To že som sa kvolii priatelovi presťahovala ďaleko od miesta kde žijem, kde mám rodinu to asi viete. Prvé začali moje problémy s priateľom ktorý išiel na dovolenku bezo mňa, povedal že idú len muži čo na koniec nebola pravda a oklamal ma lebo sa mi priznal že ma tam nechcel. Taktiež je to dosť náročné s ním fungovať teraz keďže nejako sa ocitol vo finančných problémoch. Jeho rodičia si zobrali úver ktorý nesplácali a tak narástlli dhy, ktoré on musí teraz splácať za nich aby im nezobrali dom. Takže keď všetko zaplatí neostane mu nič. A kedže si nenechal žiadnu rezervu finančnú všetko platím ja. Nájom, stravu, poplatky keď vzniknú. Čo on uhradí za mesiac je 80 € prispevok na energe. Druhý problém ktorý vznikol je s mojou prácou. Keďže som v zahraničí som nútená robiť to čo mám možnosť robiť. A tak som odkázaná na prácu v office, kde celý deň komunikujem a pokyny dostávam v srbskom jazyku a môj šef ma stále ponižuje a porovnáva s kolegyňou v rovnakom veku, ktorú teraz prijali ako je ona pohotovejšia že sa mám od nej učiť toto a toto.. a ona je veľmi "priebojná".Rozumiem tomu keďže tu je veĺmi ťažké zohnať prácu a ešte pre ženu. Ju vyhodili s nejakej firmy a potom prišla sem, takže sa snaží vo všetkom ma predbehnút a ja už som fakt unavená. Stále keď príde, spravím Vám kávičku a podobne. Tiež všetkú zodpovednosť ktorú mám sa snaží prebrať. Napríklad poslal mi môj šef mail na preštudovanie, dokumentácia za nový projekt v Dánsku , hneď prišla že nech jej ho prepošlem že pre zaujímavosť aby vedela aj ona. Preberá za mňa všetkú robotu. Už mi je blbé sa angažovať a súperiť nemám energie. To je tak náporné v tejto atmosfére vydržať celý deň. Stále vo všetkom čo robí preteká so mnou, ja už ani nič nevravím ticho som. A viem že prácu zmeniť nemôžem nemám kde.